Nezmyselná kontrola Najvyššieho kontrolného úradu - plastový odpad

To čo predviedol Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pri kontrolnej činnosti zameranej na nakladanie s plastovým odpadom je nie len úplným amaterizmom, ale hrozným obrazom fungovania súčasnej štátnej správy. Ak si myslíte, že plastový odpad je problémom Slovenskej republiky, tak tento článok Vám túto problematiku ukáže z úplne inej strany.

Nezmyselný účel kontroly, zavádzajúce údaje, otrasná štatistika, nesprávna interpretácia, chybné závery, toto je stručný úvod ku kontrolnej správe NKÚ zameranej na plastový odpad. Podobne ako pri iných kontrolách, ktoré v poslednej dobe NKÚ predviedol, mi akosi chýba zmysel. Dôvod kontroly, ktorý NKÚ uvádza, že odpady identifikovali ako rizikovú oblasť, preto sa na odpadové hospodárstvo zamerali. Už ich prvotná kontrola triedeného zberu plávala na vode, kontrola skládok bol výstrel do tmy ale toto posledné divadlo nemá obdoby. 

Najskôr niečo o kontrole. NKÚ si trúfol na kontrolu problematiky, ktorú na Ministerstve životného prostredia SR (MŽP SR) zabezpečuje Odbor environmentálnych rizík a biologickej bezpečnosti a odpadového hospodárstva (to prečo sa tak volá a prečo stále mení názov teraz riešiť nebudeme). Na to aby ste vôbec pochopili rozsiahlosť tejto problematiky  a tú šialenú európsku byrokraciu, potrebujete pár rokov, aby ste sa vôbec zorientovali, na akom odbore to vlastne sedíte. 

Je Vám dúfam jasné, že NKÚ nemá o problematike odpadového hospodárstva ani páru a je úplne jedno akí šikovní ľudia v ňom pracujú. Nemajú šancu! Tie znalosti totiž získate len tak, že tam budete sedieť a pracovať, pracovať, pracovať. Samotná kontrola potom prebieha pre mňa veľmi smiešnym spôsobom. Najprv musíte tých ľudí z NKÚ niečo o odpadoch naučiť, odpovedať na ich otázky na ktoré ich najprv navediete, lebo verte mi, nevedia sa ani správne pýtať a keď ich vyškolíte a samozrejme vysvetlíte nie len problémy, ale aj to, ako by sa mali riešiť, oni Vás obratom poučia po ukončenej kontrole, čo robíte zle a ako by ste to mali robiť. Odkiaľ by kontrolóri z NKÚ asi nabrali odporúčania čo a ako zlepšovať, keď ani netušia čo odpadové hospodárstvo je? Odpoveď je jednoduchá, majú to práve od kontrolovaného subjektu a samozrejme nejaké tie prázdne, všeobecne známe formulácie stiahnu z „googlu“, ešte že existuje. V tomto prípade však zlyhalo aj samotné MŽP SR. Dôvod zlyhania však nie je, že (podľa názoru NKÚ) zle riadia nakladanie s plastovým odpadom, ale že sa podľa vyjadrenia NKÚ  ministerstvo stotožnilo so všetkými identifikovanými problémami a voči pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení nevznieslo žiadne námietky. Je to veľmi smutné, ale poďme k samotným zisteniam.

Hierarchia odpadového hospodárstva a prvý omyl

Hierarchiu odpadového hospodárstva asi pozná každý, kto sa o odpadové hospodárstvo aspoň trochu obtrel. Má základné princípy, pričom jej zobrazenie (tradične v obrátenej pyramíde) môže byť buď menej alebo viacstupňové, záleží na tom do akých podrobností chceme zájsť. Napr. posledný stupeň hierarchie v európskej smernici  „zneškodňovanie“, ktoré je veľmi nesprávne zamieňané za slovo „likvidácia“ sa môže ďalej rozčleniť na spaľovanie bez energetického využitia a skládkovanie odpadov. 

Pri inštitúte hierarchie odpadového hospodárstva našiel NKÚ prvý nedostatok.   Podľa NKÚ "je hlavnou úlohou SR podľa európskej legislatívy, ale aj zákona o odpadoch a strategických dokumentov SR, je nakladať s odpadom, a teda aj s plastovým odpadom, v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva. Prioritne by sa preto malo MŽP SR snažiť prijímať také opatrenia, ktoré budú viesť k predchádzaniu vzniku plastového odpadu". Táto hlúposť sa môže zrodiť naozaj len v inštitúcii, ktorá o tomto nástroji nemá najmenšie poňatie. 

Tak ako vykladá hierarchiu odpadového hospodárstva Európska komisia, táto sa uplatňuje „ako poradie priorít v právnych predpisoch a politikách, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom“. Ak by toto ešte nebolo jasné, tak výklad ďalej upravuje, že pri uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva „členské štáty zohľadnia všeobecné zásady ochrany životného prostredia, ako je zásada obozretnosti a zásada trvalej udržateľnosti, technickú uskutočniteľnosť a ekonomickú životaschopnosť, ochranu zdrojov, ako aj celkové vplyvy na životné prostredie a zdravie ľudí a hospodárske a sociálne vplyvy“.  Hierarchia riadiacim vodíkom pri nastavovaní národných environmentálnych politík,  poskytuje však členským štátom určitú mieru voľnosti. Vyžaduje sa od nich podpora takých možností, ktoré poskytujú najlepší celkový environmentálny výsledok. Znamená to, že dosiahnutie tohto cieľa môže pri určitých tokoch odpadov zahŕňať odklon od prioritného poradia hierarchie odpadového hospodárstva. Ak to stále ešte nie je zrozumiteľné, stratégia pokrývajúc celé spektrum odpadov vyžaduje, aby sa, ak je to možné, každý odpad dostal v stratégií čo najvyššie. Aj samotná Európska komisia však vie, že pri mnohých odpadoch je toto nemožné. 

Ako príklad si môžeme zobrať biologicky rozložiteľný odpad, ktorý sa svojimi vlastnosťami, možnými vplyvmi na životné prostredie a relatívnou jednoduchosťou jeho spracovania môže dostať až na prvý stupeň hierarchie, t.j. jeho vznik môžeme obmedziť  napr. permakultúrnym hospodárením, domácim kompostovaním a pod. Okrem toho jeho zber nie je náročný a jeho spracovanie v zariadeniach patrí vzhľadom k jeho objemu k tým lacnejším. Skúste však predísť vzniku odpadovej trosky v oceliarenskom priemysle, kalov z čistenia odpadových vôd a pod. Mnohé z týchto odpadov, o ktorých vzniku väčšina ľudí ani netuší, sa nedajú ani recyklovať, dokonca ani spáliť. Vráťme sa ale k plastom. 

Plasty nám vznikajú momentálne všade a raketovým tempom. S rastúcou spotrebou nám bude rásť ich produkcia v domácnostiach, s rastúcou ekonomikou nám ich vznik bude rásť aj v priemysle. Poznáte snáď nejaký podnik, ktorý sa pri svojej výrobe vzniku plastov vyhýba? Len prosím ani nemyslite na bezobalové predajničky! Snaha sa cení, mnohí ľudia to s bezodpadovým životom myslia naozaj vážne, čo je skvelé, ale buďme realisti. Poľnohospodárstvo (ktoré tiež už nie je „bezplastová oblasť“) chradne a priemysel nám rozdáva karty. A nezabudnime, že sme montážna krajina, kde je plast prítomný na každom rohu. Vznik plastov bude pokračovať, či sa nám to páči alebo nie. A žiadne ministerstvo s tým nič neurobí. Alebo má NKÚ v zálohe nejakú špeciálnu kompetenciu pre MŽP SR zastaviť priemysel? Niečo ako „environmentálny lockdown“? Alebo možno zastavíme nakupovanie?

Výsledkom k tomuto nezmyselnému zisteniu je ešte nezmyselnejšie odporúčanie: „NKÚ SR odporučil MŽP SR prijať rázne opatrenia smerujúce k predchádzaniu vzniku plastového odpadu, konkrétne k presadeniu ekodizajnu, zeleného verejného obstarávania, ekomodulácie a iných nástrojov, k čomu je potrebné aj zefektívniť komunikáciu s inými inštitúciami, s ktorými tieto oblasti súvisia“. Upozorňujem na slovo „rázne“. Tie opatrenia sú ako symboly environmentálnej politiky pekné, ale tam ich význam končí. Keďže žijeme v prostredí voľného pohybu tovaru, je presadenie ekodizajnu z kategórie sci-fi. Alebo máme k tomu nútiť len našich slovenských výrobcov, aby boli ešte viac znevýhodnený? Už vidím ten list zahraničnému výrobcovi čokolády: „Nariaďujeme Vám baliť Vašu čokoládu do jedného výborne recyklovateľného plastového obalu!“. Žijú tí ľudia vôbec v realite? Zelené obstarávanie je pre mňa tak bezvýznamná téma, že sa pri nej ani zastavovať nebudem. 

Ach tie štatistiky, štatistiky, štatistiky...

Hľadal som najväčšiu slabinu tohto absurdného materiálu, ale nenašiel som, ono to je celé zle. Samozrejme, všetko to točí okolo štatistík. A teda .. je to „podívaná“.  NKÚ má v materiály uvedené dve tabuľky. Jedna sa týka nakladania s plastovým odpadom, tú druhú nazvali „Správnosť vykazovania plastového odpadu“. Je jasné, že zdrojom tohto materiálu je Regionálny informačný systém o odpadoch (tzv. „RISO“) a Štatistický úrad SR, pričom RISO eviduje odpad priemyselný a ŠÚSR odpad komunálny. Spolu sú tieto dátové zdroje integrované do jednej dátovej základne, z ktorej sú po úprave a kontrole používané pre rôzne účely. 

Aby teda bolo jasné, údaje v tabuľke o nakladaní s plastovým odpadom sú zahrnuté plastové odpady z priemyslu ako aj z komunálnej sféry (od obcí). NKÚ ani nevie, že aj niektoré činnosti akože „nespadajúce“ pod hierarchiu odpadového hospodárstva, tam v skutočnosti spadajú. Ich nápad  rozdeliť tabuľku podľa tohto vymysleného kritériá je úplný nezmysel. Konštatovanie, že v rokoch 2017 a 2018 sa tretina a v roku 2019 až polovica plastového odpadu spracovala iným spôsobom, ako to určuje znázornená hierarchia je hodná nominácie na „zlatú malinu“, lebo je to fakt ako zo zlého filmu. Oni totiž nepochopili, že zhromažďovanie ešte nie je spracovanie odpadu, lebo odpad ešte neopustil pôvodcu. Problém máme úplne niekde inde, chýba nám sledovanie materiálového toku odpadu. Ale ak by aj bolo, keďže cesta odpadu môže byť dlhá, na konci roka by sme aj novým informačným systémom mohli mať rovnaké čísla, ako máme dnes. Lebo údaje o odpade z dôvodu časti komplikovaného materiálového toku musia byť priebežne aktualizované. Skúste sledovať cestu odpadu smerujúceho do recyklačného zariadenia v zahraniční cez 4 obchodníkov. Budete radi, ak tie informácie vôbec získate. Len toto je už vysoká škola evidenčná a kontrolóri NKÚ neskončili ešte ani odpadovú školu základnú. 

To že štatistiky, ktoré NKÚ do správy dal, zahŕňajú tak priemyselný ako aj komunálny odpad, je nespochybniteľné a dosvedčuje to aktuálne rozpracovaný Program odpadového hospodárstva SR na roky 2021-2025. Údaj za rok 2017 sa úplne presne zhoduje. T.j. aj podľa správy NKÚ aj podľa predmetného materiálu, v roku 2017 vzniklo v SR 165 tis. ton plastov. Napriek tomu, že NKÚ v správe neuvádza, aké druhy odpadov boli do výsledku kontroly zahrnuté, sú to všetky druhy odpadov, ktoré možno podľa Katalógu odpadov zahrnúť pod plastový prúd odpadov. Nebudem Vás trápiť katalógovými číslami, aj tak to nezainteresovaným nič nepovie a poviem to zrozumiteľnou rečou. V celkovom vzniku sú zahrnuté nie len odpady z domácnosti (vytriedený plast zo žltých zberných nádob) ale aj priemysel, pričom tento zhŕňa nie len obaly ale plasty ako také, t.j. tie, ktoré vznikajú výlučne v priemysle. A napr. len pri odpade  výroby plastov, stúpla produkcia medzi rokom 2017 a 2018 o 26 tis. ton. Stúpa aj vznik triedeného odpadu z plastu, logicky, triedený zber sa reálne zlepšuje. Sledujte tú schizofréniu NKÚ, vyplývajúcu z absolútneho nepoznania odpadových štatistík a ich významu. Tak na jednej strane tvrdia, že triedený zber nefunguje, ak čísla hovoria že naopak funguje, NKÚ Vám zahlási, že MŽP SR nedokáže znižovať množstvo plastového odpadu. 

Stále sme však pri tabuľke, kde sú aspoň uvedené čísla, ktoré majú zmysel. To čo ale vyplodil NKÚ pri druhej tabuľke je úplne mimo. NKÚ si totiž vytvoril vlastnú šialenú metodiku, ktorá nemá ani hlavu ani pätu a jej výpovedná hodnota je brutálna nula. Najskôr si stanovili  vzniknutý plastový odpad, ktorý vraj môže byť recyklovaný. Síce nemôže, ale nechajme ich v tej naivnej predstave. V druhom riadku vypočítali, koľko plastov sa nachádza v zmesovom komunálnom odpade. Mimochodom, ak podľa nich zastúpenie množstvo plastov v zmesovom komunálnom odpade klesá, asi nemôžeme hovoriť, že triedený zber nefunguje, že páni kontrolóri? Oba riadky sú zatiaľ ok. Ale tretí riadok je teda poriadna hanba. Odpočítali niečo, čo sa odpočítať nedá. Viete prečo? Jednoducho to mali spočítať. Stále si ešte myslíte že NKÚ vie čo robí? Totiž ten plastový odpad uvedený v prvom riadku je odpad, ktoré bol ako odpadový plast primárne vykázaný, nazvime ho teda „čistý plast“. Ale odpadový plast nachádzajúci sa v zmesovom komunálnom odpade je ďalším zdrojom plastov (ktorý ešte vytriedený nebol). Takže nie, že niečo odpočítam, veď to nemá logiku. Potenciálny vznik plastového odpadu (a zámerne ho nenazvem „recyklovateľného“, lebo je to hlúposť) je teda vyše 300 tis. ton, dokonca v roku 2019 vyše 360 tis. ton. Tá tabuľka teda mala v skutočnosti vyzerať takto:

Ak Vám z toho vychádza, že plastového odpadu tu máme viac, ako si myslí NKÚ, rozmýšľate správne. Účelom tohto článku totiž nie je nič prikrášľovať ani zahmlievať, nikdy to nerobilo ani MŽP SR, účelom je použiť fakty a nastaviť obraz NKÚ, ktorá je v tomto prípade hrozivý. Mimochodom tie čísla reálnej produkcie môžu byť ešte väčšie, lebo tu napr. máme aj tzv. „zmiešané obaly“ (kat. číslo 15 01 06 podľa Katalógu odpadov), ktoré rovnako obsahujú aj plasty. Na rozdiel od NKÚ, ja pri produkcii plastového odpadu neodpadávam, pre mňa je to normálna vec, pretože som realista. Nemusí sa mi to páčiť, ale to neznamená, že sa budem správať ako iracionálny fanatický environmentalista. Tie fakty je potrebné prijať a áno, snažiť sa o zlepšenie, ale nie cestou ľúbivých prázdnych fráz. K tým ďalším riadkom sa ani nebudem vyjadrovať, jednoducho si ich z hlavy vymažte, lebo sú to čisté „hausnumerá“ bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. 

Výsledkom teda je, že ministerstvo údaje má a majú výpovednú hodnotu (kľudne sa môžeme baviť akú) ale je ich potrebné vedieť aj čítať. Konštatovania typu „V tejto správe je uvedených niekoľko argumentov a dôkazov o tom, že vykazované údaje o plastovom odpade obsahujú významné chyby a je otázkou, či vôbec majú nejakú výpovednú hodnotu“ a „S istotou je však možné skonštatovať, že sledované ukazovatele sú v súčasnosti zo strany SR výrazne nadhodnotené“ sú neskutočné klamstvá a prvotriedne „fake news“! Ako si toto vôbec môže niekto len tak bez dôkazov a bez pochopenia základného fungovania materiálového toku odpadov vysloviť?

Stať venovanú štatistike ukončíme informáciou o zastaranom systéme odpadového hospodárstva – RISO. Tu je jeden z momentov, kde viem do určitej miery stotožniť s názorom NKÚ. RISO má naozaj svoje najlepšie roky dávno za sebou, nemusíme ho však úplne zatracovať. Ja som na RISO počul už viaceré výkriky bez toho, aby ho tí kritici vôbec niekedy videli. Stále sa s ním dá robiť obstojná kvalita dát, len je sním potrebné vedieť robiť a hlavne, chápať evidenčné povinnosti a systém vnútroštátneho a medzinárodného výkazníctva. Nesúhlasím s tým že RISO vykazuje veľké nedostatky, údaje o vzniku majú veľmi dobrú výpovednú hodnotu, len s ním nedokážeme sledovať materiálový tok odpadu. A teraz skvelé odporúčanie: „NKÚ SR odporučil MŽP SR nastaviť kontrolné mechanizmy na všetkých možných úrovniach nahlasovania a vykazovania údajov o plastovom odpade.“. WAU. Ja odporúčam NKÚ nastaviť kontrolné mechanizmy na všetkých zamestnancov, ktorý kontrolujú vecné problematiky a to na všetkých možných úrovniach.

Bludy o triedenom zbere

NKÚ zistil, že „zo štatistík vyplýva, že množstvo vytriedeného plastového odpadu rástlo v kontrolovanom období pomalšie ako celkovo vzniknutý plastový odpad, čo naznačuje, že úroveň triedenia plastového odpadu sa nezlepšuje.“ Čo je zase toto za nezmysel? Spojiť triedený zber akéhokoľvek odpadu s jeho vznikom je absurdita. O to horšie, že NKÚ opäť nezmyselne spojil jablká s hruškami a porovnáva neporovnateľné. Triedený zber sa totiž týka výlučne komunálneho odpadu a v celkovom vzniku je zahrnutý (ako som uviedol vyššie) aj odpad priemyselný. 

Ďalší nezmysel je konštatovanie „To, že takmer polovica vzniknutého plastového odpadu končí na skládke, je jedným z hlavných z argumentov, prečo je v budúcnosti nereálne splniť ciele EÚ.“ O tom, či vôbec polovica plastového odpadu končí na skládke by sa dalo polemizovať (lebo veľká časť končí v cementárňach a spaľovniach odpadu), ale že nebude možné splniť ciele EÚ? Takže milé NKÚ, žiadne osobitné rcyklačné ciele pre plastový komunálny odpad neexistujú, prosím zapíšte si to, existujeú len celkové ciele recyklácie pre komunálny odpad a tie stúpajú každých 5 rokov na končený cieľ v roku 2035 - 65% recyklovaných komunálnych odpadov. A každý dobre vie, vrátane ministerstva, že toto je možné dosiahnuť len vtedy, ak zvýšime úroveň triedeného zberu biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, kde máme najväčšie rezervy. 

Priznám sa, že niektorým vetám NKÚ ani nerozumiem, lebo tak demagogicky nezmyselne formulované vety nevidím ani pri materiáloch Inštitútu environmentálnej politiky. Aspoň priznanie známeho faktu, že „na recyklovanie plastov negatívne vplýva aj nízky dopyt po recyklovanom plaste ako druhotnej surovine pre výrobu z dôvodu nízkej súčasnej ceny ropy“ hodnotím pozitívne, len to opäť nemuseli zaklincovať populistickým odporučením, že štát musí pokračovať v snahe o čo najvyššiu mieru recyklovania odpadu, a tým splnenie cieľov EÚ. A akože čo si myslíte že MŽP SR robí? Alebo že by rezort nedostatočne komunikoval s OPEC-om? 

Spracovateľským kapacitám nebudem venovať osobitnú pozornosť, lebo to je na samostatný článok. Heterogénnosť plastového odpadu je samotným predpokladom pre jeho náročnejšie spracovanie ale musíme si priznať že nie len SR ale celá EÚ a v podstate celý svet má problém s recykláciou mnohých druhov plastových materiálov a preto končia v spaľovacích zariadeniach alebo na skládkach odpadov. Ešte jedna vec k tomu predpokladanému neplneniu recyklačných cieľov. Ak by sme išli podľa úvahy NKÚ, tak žiadna z krajín, ktorá dnes recyklačné ciele spĺňa (dokonca Nemecko spĺňa aj ten najprísnejší), by recyklačné ciele kvôli plastom nesplnila. Takže toľko k „hodnovernosti“ konštatovaní NKÚ. Ako sú na tom jednotlivé štáty v triedenom zbere odpadu z domácností, si povieme v závere tohto článku.

Údajná nefunkčnosť systému Rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV)

Už samotný nadpis je mimoriadne zavádzajúci. Ak by systém RZV nefungoval, už len potom by ste videli, čo sú náklady na triedený zber, o číslach ani nehovoriac. Je hrozné, ak niekto očakáva nejaké raketové tempo triedeného zberu, keď každý vie, že je to beh na dlhé trate. Je sa potrebné učiť, je ho potrebné zlepšovať, zefektívňovať, len majme trochu trpezlivosti. Aj ten nadpis sa dal inak formulovať, lebo naozaj nie sme idealisti, že by triedený zber fungoval na výbornú, ale toto dal NKÚ na bulvár. 

Myšlienka „čím viac vytriediš, tým viac ušetríš“ bola naozaj jedna z nosných tém novej právnej úpravy odpadového hospodárstva pri zavádzaní princípu RZV, len je to potrebné uviesť komplexne a nie vytrhnúť niečo z kontextu. Toto by sa udialo vtedy a ministerstvo na to samozrejme upozorňovalo, ak by boli náklady na odpadové hospodárstvo v čase zavádzania princípu RZV reálne. A že neboli a v mnohých obciach stále nie sú ešte ani v súčasnosti, to je problém práve tých samospráv, ktoré kričia, že RZV nefunguje. To že si toto „motto“ osvojili aj mnohé média je realita súčasnej povrchnej novinárčiny. A vôbec toto pravidlo nemusí fungovať len pri množstvovom zbere, to je veľmi laický pohľad. Množstvový zber sa určite stane našou súčasťou, len to musím neustále opakovať, je to potrebné robiť veľmi citlivo so zásadnou zmenou kontrolných orgánov, pričom myslím hlavne vytvorenie reálnej Environmentálnej polície.

Freeriding je bohužiaľ negatívom RZV a zápasí s ním asi každý štát. Jeho nárast prináša aj webový predaj cez e-shopy, ktorý je veľmi náročné skontrolovať. Problém s freeridingom je v oblasti elektrozariadení, problém s ním je aj v oblasti obalov. Ale prepáčte, odkiaľ sa vzalo to nezmyselné číslo, že 15-30% výrobcov je mimo systém, to nepochopím. Vraj to tvrdí MŽPSR. Veľmi rád by som poznal meno úradníka, ktorý môže vysloviť takýto kardinálny nezmysel. Na to, aby ste takúto závažnú vec vyriekli, musíte trh poznať dokonale a mať naozaj roky skúseností s obrovským rozhľadom. Preto ma veľmi zaujíma, kto je to ten neznámy, čo túto hlúposť môže tvrdiť. Samozrejme že sú výrobcovia, ktorí sú mimo systém, ale je ich tak málo, že ani nemá zmysel sa o nich baviť. Lebo nie je dôležitý počet výrobcov ktorí do systému neplatia, ale to, aké množstvá uvádzajú na trh. Máte pocit, že pri tom ako sa obchodníci sledujú a všetci veľkí hráči doslova čakajú na chybný krok svojich konkurentov, by sme o týchto veľkých neplatičoch nevedeli? Tu chýba elementárne logické myslenie. Veta, že štát nemá žiadny kontrolný mechanizmus, ktorý by neplatičov odhalil je výborným argumentom pre MŽPSR, aby si vyžiadalo navýšenie kapacity štátnych zamestnancov, najmä v oblasti kontroly. Tak chceme tých úradníkov, či nie? Znižujeme stavy či nie? 

A teraz dobre zbystrite pozornosť. Prichádzame na ďalší vrchol správy a to je obrázok č.2. Ten preukázal absolútnu, ale absolútnu neznalosť NKÚ o systéme RZV. Ako každý laik, zamieňajú si uvedenie na trh s fyzickým vznikom odpadu. Milí kontrolóri, výrobcovia neplatia organizáciám zodpovednosti výrobcov za odpady, ktoré fyzicky vznikajú, ale za obaly a neobaly (teda materiály, nie odpady), ktoré výrobca uvádza na trh, t.j. predáva ich. Všetky tie ďalšie odhady sú nehorázne klamstvá. 30% PET fliaš nie je zahrnuté do systému?  A ktorých? Viete vôbec niekto, čo je to za množstvo? Tu sa už nepoužívajú fakty ale čisté výmysly. Ten záver, že výrobcovia vraj zaplatia za plasty, ktoré skončia v zmesovom komunálnom odpade je krásne vyústenie tohto nezmyselného obrázku roka, ktorý nielen že nie je o systéme RZV ale o pokusnom obrázku nejakého zaspatého študenta environmentalistiky. 

Ďalšia hlúposť a nepochopenie, ako systém RZV funguje je tvrdenie, že „Reálne teda OZV funguje na báze paušálnych poplatkov, ktoré nezohľadňujú skutočnosť, a tým sú to práve OZV, kto určuje, koľko je v systéme peňazí a koľko je možné použiť. Situácia by mala byť opačná, t. z. že výška príspevkov od výrobcov by mala vychádzať z reálnych potrieb trhu.“. Viete milé NKÚ, ono to tak presne je. Každá normálne zmýšľajúca OZV funguje tak (ak sa chce vyhnúť nedostatku finančných zdrojov na krytie nákladov triedeného zberu), že si celý rok analyzuje potreby trhu a tak nastavuje ceny. A potreby trhu určujú v tomto prípade zberové spoločnosti. Takže prosím, najskôr sa niečo o RZV systéme naučte a potom robte kontrolu. 

Environmentálne povedomie – opäť a znova

O nízkej informovanosti občanov už toho bolo popísané veľa. Zhodneme sa na jednej veci. Environmentálnu výchovu a zvyšovanie povedomia, by mali naozaj nemali robiť OZV, tie by mali zabezpečiť finančné krytie. Mal by sa vytvoriť spoločný fond, ktorý bude toto pokrývať a máme tu množstvo mimovládnych organizácii a veľa šikovných ľudí, ktorí toto robiť vedia veľmi dobre. Pozitívom by bolo, že by sa znovu sprehľadnili finančné toky a systém by sa stal transparentnejším. Ale prosím, ak neviete čo OZVčky v súčasnosti robia, netvrďte že sa osveta nerobí, alebo že je nedostatočná, lebo toto sa dá tvrdiť donekonečna. Samozrejme, že osveta sa robí, robí sa na školách, materských školách, rozdávajú sa letáky atď. atď. Či sa to dá robiť lepšie? No bezpochyby, ako všetko.

Tu musím NKÚ opäť vyčítať demagogickú vetu, že kvôli nízkej informovanosti občanov o tom, ako správne plastový odpad triediť, sa niektorý plastový odpad netriedi, pretože sa považuje za nezrecyklovateľný. Tak chcem vidieť pracovníkov NKÚ, ako sa rozhodujú, či je nejaký plast recyklovateľný alebo nie. To len opäť dokazuje ich absolútnu neznalosť zvyklostí triedeného zberu. Toto nie je úloha občanov a takto systém nastavený nie je. Občan má vytriediť všetky plasty, rozumiete? Všetky!!! Zákon o odpadoch toto zámerne nerozlišuje. Možno výnimku má stavebný polystyrén, za ktorý výrobcovia neplatia, lebo sa nezbiera prostredníctvom zbernej siete žltých zberných nádob, kontajnerov a vriec (ako všetky stavebné odpady). Ale inak, všetky plasty, ktoré sa mi doma objavia, idú do žltej zbernej nádoby a OZVčka a zberová spoločnosť sa s tým musí vysporiadať. Toto je ich úloha, o tomto je systém RZV. 

Plastové materiály a ich recyklovateľnosť

Je pravda, že súčasné poplatky za obaly a neobalové výrobky nezohľadňujú v dostatočnej miere „recyklovateľnosť“ materiálu z ktorého sú vyrobené. Len s tým slovom recyklovateľný je potrebné narábať veľmi opatrne. Je veľmi naivné, ak si niekto myslí, že keď je niečo vyrobené z PET, tak je to automaticky recyklovateľné. PET je recyklovateľný preto, lebo existuje záujem trhu takýto materiál riešiť. Dám teda inú, otázku, ak by spracovatelia stratili záujme o PET, bol by tento materiál stále recyklovateľný? No asi ťažko. Samozrejme že toto je hypotetická otázka a je veľmi nepravdepodobné aby takáto situácia nastala. Účelom je však poukázať na fakt, že „recyklovateľnosť“ materiálov sa v čase môže meniť a nezáleží to len od toho, či je niečo PET, HDPE, PE a pod. 

Prichádzame opäť na jednu mimoriadne nepravdivú informáciu, podľa ktorej „je motivácia pre výrobcov skôr opačná, pretože ak výrobca uvedie na trh nezrecyklovateľný plast, v konečnom dôsledku zaň nezaplatí, pretože skončí v nádobe na zmesový odpad a za jeho skládkovanie zaplatia občania“. Tak aby bolo jasné, výrobca nemá krištáľovú guľu, na základe ktorej by vedel, či jeho obal alebo neobalový výrobok skončí ako odpad v žltej alebo čiernej zbernej nádobe. Ak výrobca uvádza na trh plastový obal alebo neobalový plastový výrobok (musím doplniť, že neobal je v tomto kontexte len ten, ktorý skončí v komunálnom odpade), zaplatí za neho v momente, keď ho už na ten trh uvedie, inak by to celé nemalo zmysel a RZV by padla na začiatku celého procesu. Takže nie je pravda že výrobca tú má nejakú pomyselnú motiváciu uvádzať na trh nerecyklovateľný plast. On zaplatí za všetko, tak je nastavený systém. 

Informácie o krížovým financovaní som prvý krát videl v materiáli slávneho Inštitútu environmentálnej politiky. Tváriť sa, že je niečo krížovo financované len preto, lebo s niečím sú vyššie náklady a niečím nižšie, za niečo je príjem a niečo stojí náklady, je v odpadovom hospodárstve je ďalšia demogógia. Len to by mal mať najskôr niekto predstavu, o čom to vlastne píše. Aj zber a spracovanie elektroodpadu prebieha ako komplexná činnosť a zberajú sa všetky kategórie elektroodpadu (t.j. chladničky, PC, čierna technika, malé spotrebiče) bez ohľadu na to, ako sú nákladové, či ziskové. Ak je nejaká kategória výhodnejšia, má sa akože oddeliť, nakladať s ňou osobitne? Neskutočné nezmysly, ale pri tom množstve expertov na odpadové hospodárstvo, ktorí tu pribúdajú ako huby po daždi sa ani nečudujem.

Skutočná úroveň triedeného zberu plastového odpadu z domácnosti podľa EUROSATU

Po množstve nepresných a zavádzajúcich čísiel o plastovom odpade, Vám uvediem aspoň jednu, ktorá vychádza čisto z databázy EUROSTATu. EUROSTAT má týchto databáz niekoľko a dá sa nimi pracovať a zistiť mnohé informácie, ak sa chceme baviť o číslach, ktoré majú reálny základ. Jednou z databáz je vznik odpadu (ENV_WASGEN). Z tejto databázy sa dajú získať údaje o vytriedenom plastovom odpade z domácnosti, pričom okrem absolútneho čísla viete zistiť aj úroveň triedeného zberu v kg/obyvateľa. Keďže údaje sú zverejňované v dvojročnom intervale, posledné dostupné údaje sú za rok 2018. Podľa tých to údajov, bolo v krajinách EÚ 28 vytriedených cca 3,5 mi. ton a EÚ 27 3 mil. ton plastových odpadov z domácnosti. Slovenská republika za rok 2018 vytriedila v absolútnom vyjadrení 50 tis. ton odpadových plastov z domácnosti, čo je údaj, ktorý sa presne zhoduje s údajom publikovaným v koncepčných dokumentoch SR a ktorý uvádza aj ŠÚSR (to k tej nízkej validite údajov).

A viete ako SR obstála v tomto ukazovateli? Sme na ôsmom mieste s 9 kg vytriedených plastov na obyvateľa. Niektoré krajiny tam dosahujú hrozivo nízke čísla a pri niektorých mám pochybnosť či sú vôbec pravdivé (napr. Nemecko má len 1 kg/obyvateľa), ale viete, sú to oficiálne štatistiky tak uznávaného EUROSTATu. Tak ak veríme štatistike o celkovej recyklácii komunálneho odpadu, asi budeme veriť aj tejto, či nie? Už len preto, že navzájom súvisia. Alebo je to tak, že ak je SR v tabuľke vysoko, štatistika je nereálna a ak je nízko, je reálna? Viete, nemám z toho ukazovateľa vôbec husiu kožu, keďže vidím obrovský priestor na zlepšenie, ale brať tie európske štatistiky ako bernú mincu je z kategórie čudných úchyliek a trpí ňou stále viac ľudí. Tu uvádzam celkové poradie krajín triediacich plastový odpad:

Za rok 2019 sme podľa údajov o komunálnom odpade vytriedili už 11 kg/obyvateľa. Ako vidno, Česká republika je v triedenom zbere plastov na tom tiež výborne, ani sa nečudujem, prečo zatiaľ nechcú zaviesť zálohovanie nápojových obalov. Na druhej strane, nechce sa mi veriť, že Bulharská republika je v tomto ukazovateli na tom až tak dobre a skôr to vyzerá, že si do údajov o odpade z domácností započítavajú aj priemyselný odpad. Ale nejdem nič spochybňovať, nepoznám ich vnútroštátne výkazníctvo, takže oni si tie čísla musia obhájiť. 

Ako vidno, štatistiky o triedenom zbere preukazujú úplne iný obraz, o akom sa nás snaží (nevedno prečo) presvedčiť NKÚ. Ale o tomto, že NKÚ nevie čo píše, svedčia aj iné  štatistiky, napr. tá, ktorá sa venuje plneniu cieľov zhodnocovania a recyklácie obalov podľa smernice o obaloch, kde pre SR vychádzajú štatistiky tiež pozitívne. Nechcem ich sem uvádzať len by som nimi mnohých pomýlil, keďže majú úplne inú dátovú základňu. 

Pár informácií pred záverom

Littering (voľne pohodený odpad) nemá na štatistiky odpadového hospodárstva žiadny významný vplyv. Je tak zanedbateľný, že keby som Vám tie štatistiky porovnal, ten rozdiel ani neuvidíte. Jediné čo by nám mohlo čísla negatívne skresliť sú miesta s nezákonne uloženým odpadom  (tzv. „čierne skládky“). Tu sa už bavíme o iných číslach, ale z hľadiska plastov sú aj čierne skládky odpadov zanedbateľné. Ja nespochybňujem výskyt týchto negatívnych javov, ale z hľadiska národných štatistík sú tieto čísla bezvýznamné. 

Baviť sa  o modeli RZV, t.j. či má byť postavený na konkurujúcich si OZVčkach alebo jednom monopolnom systéme je otázka legitímna. Oba varianty majú svoje plusy a mínusy. Len ja mám veľkú obavu, aby to neskĺzlo opäť do mocenských hier, ktoré vytvoria nový Recyklačný fond a teda prepáčte, túto netransparentnú jamu už druhý krát zažiť nechcem, ledva sme sa jej zbavili. A všetko čo je štátne bohužiaľ nad takouto jamou balansuje. Môžeme sa baviť, o prínosoch Recyklačného fondu, oni samozrejme existujú, ale jeho celkové fungovanie a prínos nemôžeme posúdiť inak ako katastrofálne. 

Odporúčanie NKÚ SR aby „MŽP SR venovalo zvýšenú pozornosť kontrolnej činnosti OZV a v súlade s nedostatkami uvedenými v tejto správe iniciovať zmeny, ktoré povedú k zlepšeniu fungovania rozšírenej zodpovednosti výrobcov“ sa splniť nedá, keďže NKÚ neodporučil nič. MŽP SR však samozrejme má priestor na veľké zlepšenie kontrolnej činnosti, pretože mnohé z aktuálnych kompetencií v súvislosti so systémom RZV nevyužíva adekvátne. Ale myslím si, že MŽP SR o tom veľmi dobre vie. 

Tvrdenie, že OZV nemajú žiadnu motiváciu zvyšovať množstvá triedeného zberu by bolo aktuálne možno po prijatí novej právnej úpravy v roku 2016. V súčasnej dobe je to už samozrejme klamstvo. Zavedením cieľov zberu, ktoré sa nepozerajú do minulosti (ako to bolo bv prípade zberového podielu) ale určujú budúcnosť, sa zaviedla taká motivácia, že neviem či ju bude možné vôbec splniť. Obce tlačia na OZV, OZV tlačia na zberové spoločnosti, zberové spoločnosti tlačia na spracovateľov a tento tlak by tu bez reálnej motivácie asi nebol. Takže opakujem, najkôr zistite, čo sa deje v praxi a potom vynášajte súdy.  

S čím sa s NKÚ zhodnem je, že kontrolná činnosť  MŽP SR  je poddimenzovaná a nedostatočná, ale toto neplatí len vo vzťahu k systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Poddimenzovaný je odbor odpadového hospodárstva, poddimenzovaná je Slovenská inšpekcia životného prostredia. Nezdá sa mi však, že by doposiaľ kroky ministerstva viedli k posilneniu kontrolnej činnosti. My sa nebavíme o nejakom kozmetickom navýšení počtu zamestnancov, my sa pri SIŽP bavíme o jej radikálnej zmene, o desiatkach a stovkách pracovníkov, inak netvrďme že sme tému životného prostredia dostali medzi priority. A verte, že finančné krytie by sa našlo. Už len samotný Environmentálny fond, ktorý máme zamurovaný ako rozdávača dotácií sa kľudne môže veľkou mierou podieľať na kapitálových aj bežných výdavkoch. A určite by sme predíšli množstvu zbytočných dotácií, z ktorých len sanujeme porušovania zákona o odpadoch (ale v podstate aj iných právnch predpisov upravujúcich oblasť životného prostredia). 

Čo na záver?

Ja si neviem predstaviť život bez plastu, moja invenčnosť potiaľ nesiaha. Uprednostňujem vodu zo sklenenej fľaše, napriek tomu si dám kľudne aj minerálku z tej plastovej. Mobily, počítače, autá, nábytok, hračky, okná, stavebné materiály, izolanty a ja neviem ešte čo, toto všetko je vyrobené z plastu alebo obsahuje z väčšej miery plast. Ešte aj tie zberné nádoby a vrecia na triedený odpad sú plastové. Pozriete sa aký je trend (pre mňa nepochopiteľný), ľudia si kovové zberné nádoby nahrádzajú čiernymi plastovými. Namiesto toho, aby sme sa s tými plastami naučili žiť a akceptovali to, že nám aj výrazne pomáhajú, začneme tu bezhlavý boj, v ktorom sa predbiehame, kto je ich väčší nepriateľ. Tie hrozné zábery globálnej plastovej krízy sprevádzané prítomnosťou plastového odpadu v oceánoch a moriach nie sú o plastoch, sú o ľuďoch a zle nastavenom systéme odpadového hospodárstva celého sveta. Tak prosím buďme trochu realisti a nesnažme sa tu navodiť atmosféru nejakého slovenského plastového zlyhania. Keď ukončíte čítanie tohto článku, pozrite sa, na akom zariadení ste ho čítali a na čom sedíte, aby ste náhodou neskončili na zemi, keď tie plasty odrazu zmiznú. Ale jeden nápad na obmedzenie plastového odpadu mám. Veľmi rád by som vedel, na čom písali kontrolóri NKÚ tento fantastický výsledok kontrolnej činnosti. Nebola to náhodou tá zlá plastová klávesnica? 

Kontrolu NKÚ zameranú na plastový odpad som čítal niekoľko krát. Viete keď čítate informácie o niečom, s čím robíte v podstate celý profesijný život a vy tomu materiálu neviete pochopiť, asi bude niekde chyba. Hľadáte zmysel, pointu, nejakú formuláciu, myšlienku, logickú súvislosť, ktorej sa môžete chytiť a skúsiť pochopiť, čo tým autor myslel. Až pochopíte, že tu autor nemyslel, len písal aby si splnil svoju povinnosť. Neveríte že toto písal štátny orgán, ktorý sa hrdí nálepkou „Najvyšší kontrolný“. A či je to jednotlivec alebo kolektív, to je v prípade tejto správy skutočne jedno. Tak si to zhrňme, chybné štatistiky, vymyslené čísla, neznalosť legislatívy, neznalosť výkazníctva, chybné formulácie, nelogické úvahy, nesprávne závery, patetické odporúčania. Tak ako som tento výsledok kontroly pochopil ja, je toto zneváženie práce MŽP SR, ale hlavne, úplne bezdôvodne. Na mieste ministerstva by som voči takejto kontrole vzniesol nielen námietky ale požadoval od NKÚ ospravedlnenie. Ale to som asi príliš naivný. Nerád používam zahraničné výrazy, ale na stručné zhodnotenie kontroly NKÚ platí veľmi výstižné slovo „FAIL“. 

Autor: Maroš Záhorský