Zdvihnutý prst od Európskej komisie je namieste, jej odporúčania už nie (časť 1)
AktualityNázorEU 02.11.2018 14:20Systém včasného varovania, ktorý sa v rámci legislatívnych noviniek pretavil aj do smernice o odpade, využíva Európska komisia (EK) skôr než sme očakávali. Asi nikto, kto pozná reálny stav odpadového hospodárstva nepochyboval, že takéto varovanie raz príde. Opatrenia, ktoré nám EK odporúča prijať na zlepšenie úrovne triedeného zberu a recyklácie komunálnych odpadov, aby sme do roku 2020 splnili stanovený cieľ, sú však skôr výstrelmi do tmy.
Ak ste čakali, že EK vlastní zázračný ďalekohľad, ktorým zistí, čo jednotlivé členské štáty trápi a nebodaj disponuje zázračným prútikom, ktorým všetky problémy napraví, ste na omyle. Pri všetkých jej „schopnostiach“, na to, aby zistila v akom stave sa nachádza odpadové hospodárstva Slovenskej republiky (SR), potrebuje hlavne intenzívnu komunikáciu a tím ľudí, ktorí sú v danej problematike fundovaní. Zároveň potrebuje, čo je možno trochu paradoxné, aj pomocnú ruku od členského štátu, ktorý jej navrhne (ak to sám vie), čo by aktuálnu situáciu pomohlo zlepšiť. Sú to množstvá čísiel, mailov, množstvo nudných strán právnych predpisov a koncepčných dokumentov, ale hlavne „úprimnosť“ členského štátu, t. j. schopnosť priznať si reálny stav a nič nezamlčať.
Tento „kolotoč“ EK sa uskutočnil aj pred jej včasným varovaním týkajúcim sa hrozby nesplnenia stanovených cieľov recyklácie komunálnych odpadov do roku 2020. EK dospela k štyrom hlavným príčinám, prečo je nesplnenie cieľov recyklácie komunálnych odpadov v SR ohrozené:
- triedený zber recyklovateľných materiálov vrátane biologicky rozložiteľného odpadu sa stále neuskutočňuje účinne,
- chýbajú ekonomické stimuly pre triedený zber odpadov z domácnosti,
- rozšírené systémy zodpovednosti výrobcov na Slovensku nezahŕňajú všetky náklady na triedený zber,
- je potrebných viac investícií do projektov na vyššej úrovni hierarchie odpadového hospodárstva (napr. recyklácia), ktoré idú nad rámec spracovania zmesového komunálneho odpad.
Prvé tri príčiny sú namierené veľmi presne. Z toho však len druhý bod je nápad EK, zvyšné dva im boli prezentované zástupcami SR, keďže nejde o žiadne tajomstvo a vedia o nich všetci zainteresovaní, ktorí seriózne zaoberajú komunálnym odpadovým hospodárstvom v SR. Štvrtý bod je však nezmysel typu „copy-paste“ ktorý EK odporúča členským štátom vo všeobecnosti, bez základných znalostí o stave a kapacite spracovateľských zariadení na komunálny odpad v príslušnom členskom štáte. Vybudovanie recyklačných kapacít totiž z úrovňou recyklácie nepohne ani náhodou, ak tu nebude fungovať efektívny systém triedeného zberu. A ak aj triedený zber funguje, nikde nie je napísané, že odpad skončí v „našich“ národných kapacitách, keďže trh s druhotnými surovinami nepozná hranice, čo je pri kríze s plastovým odpadom jasne vidieť. Iste, že sa dá o recyklačných kapacitách polemizovať, v podmienkach SR je však táto diskusia v súčasnosti zbytočná, máme ich tu viac než dosť a sú vo väčšine prípadov nenaplnené.
K tomu je ešte potrebné dodať, že Operačný program Kvalita životného prostredia ako aj dotačná schéma cez Environmentálny fond je nastavená tak prísne, že okrem recyklačných kapacít tu iné zariadenia takmer ani vzniknúť nemôžu. Poďme sa teda podrobnejšie pozrieť na uvedené odporúčania EK:
1. Vypracovanie minimálnych štandardov pre zber odpadov (vrátane biologicky rozložiteľného odpadu), ktoré špecifikujú napríklad typ a objem kontajnerov, minimálnu a maximálnu frekvenciu zberu a typ použitého zberného vozidla, pričom sa zohľadní typ zástavby, klimatické podnebie atď.
Minimálne štandardy pre triedený zber komunálnych odpadov sú už v SR zavedené a rodili sa dosť ťažko. Bez pochýb sú potrebné, aj keď mnohí im stále úplne nerozumejú. Pochopia ich až vtedy, keď nečakane zbadajú vo svojom okolí farebné zberné nádoby, nebodaj zberné vrece alebo zbernú nádobu na svojom pozemku, čo je však stále skôr výnimka ako pravidlo. Dokonca pri zelených biologicky rozložiteľných odpadoch je už zohľadnené aj ročné obdobie, kedy sa má zber vykonávať. Prečo nám teda EK odporučila niečo, čo je už u nás zavedené je otázne, resp. možno ani nie je a je to skrátka iba jej nezmyselné odporúčanie. Ak niekto namieta, že to je preto, lebo stanovené štandardy OZV-čky, obce alebo zberové spoločnosti obchádzajú, tak potom nech si dá otázku, kto pri súčasnom stave štátneho dozoru odpadového hospodárstva odkontroluje typ zberného vozidla pohybujúceho sa na jar v časti individuálnej bytovej výstavby obce Horná-Dolná. Nie, že by nebol priestor na zlepšovanie systémov zberu, všetko však potrebuje čas a určitý priestor pre nábeh a nie kopírovanie „dokonalých systémov“ fungujúcich v niektorých regiónoch bohatých členských štátov.
2. Novelizácia zákona o odpadoch za účelom používania štandardov so stanovením sankcií za ich nedodržanie, s cieľom podnietiť ich dodržiavanie.
3. Prenesenie recyklačných cieľov na komunálnu sféru sprevádzané sankciami, fiškálnymi alebo inými, s primeraným časom pre obce, aby zlepšili ich výkon.
3. Prenesenie recyklačných cieľov na komunálnu sféru sprevádzané sankciami, fiškálnymi alebo inými, s primeraným časom pre obce, aby zlepšili ich výkon.
Tieto dve veľmi kreatívne bruselské odporúčania sú vzhľadom na súčasnú úroveň personálneho obsadenia kontrolných orgánov opäť nezmyselným úradníckym výstrelom do tmy. Toto by neprinieslo vo vzťahu k zlepšeniu triedeného zberu komunálnych odpadov a ich recyklácie v zásade nič. Máme tu už dosť nástrojov a pokút, ktoré aj tak nie sú dostatočne uplatňované, aby sme sa vyhrážali obciam ešte ďalšími sankciami. V tejto súvislosti je skôr potrebné zamyslieť sa nad súčasným stavom samosprávneho usporiadania a fungovaním samospráv ako takých. Udeliť pokutu obci, ktorá nedostatočne vykonáva triedený zber ju skôr ekonomicky položí, čo asi na prospech veci príliš nebude. Nie, že by niekedy represívne opatrenia nebolo potrebné použiť. Pokiaľ však ide o triedený zberu, je potrebné skôr začať s využívaním motivačných nástrojov, ktoré zatiaľ nie sú využívané. Je potrebné, aby sa EK vyhla takýmto amatérskym odporúčaniam, trochu pribrzdila, zistila si viac potrebných informácii a až potom vo vzťahu k členskému štátu uplatnila „silové“ riešenia.
4. Revízia výdavkov v rámci operačného programu (životného prostredia) s cieľom zabezpečiť financovanie na podporu implementácie štandardov zberu (pozri bod 1).
Splnené, ale je potrebné EK poďakovať za "skvelý" nápad.
5. Revízia poplatkov za skládkovanie odpadov s cieľom zabezpečiť, aby boli využívané aj iné spôsoby nakladania a zneškodňovania odpadu (ako je spaľovanie), aby sa efektívnejšie nakladalo s odpadom v zmysle hierarchie odpadového hospodárstva v prospech prípravy na opätovné použitie a recykláciu pred iným zhodnotením.
Konečne trefa do čierneho. Je však potrebné povedať, že o tento krok sa snaží Ministerstvo životného prostredia SR už posledných 10 rokov a zatiaľ každý návrh v tomto smere skončil nátlakom lobingu a rôznych memoránd medzi Združením miest a obcí Slovenska a Vládou SR v koši. Nakoniec sa to však predsa len podarilo a Národná Rada SR nový zákon o poplatkoch za uloženie odpadov schválila. V tomto smere je potrebné priznať užitočnosť EK a jej tlaku na plnenie stanovených cieľov, lebo inak by sa tak dôležitý ekonomický nástroj asi prijať nikdy nepodarilo. Môžeme teda konštatovať, že predmetné opatrenie je už tiež splnené.
6. Revízia úloh a zodpovedností systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) a spôsobu ich integrácie so službami komunálneho odpadového hospodárstva s cieľom zabezpečiť, aby sa tento prístup zosúladil s novými štandardmi zberu a aby výrobcovia financovali úplné náklady na časti systému, za ktoré sú zodpovední.
Ak by sa udeľoval "tip redakcie“, získalo by ho práve toto odporúčanie. Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov stojí v súčasnosti na veľmi krehkých základoch, ktoré podrýva neúmerné až nepochopiteľné znižovanie „recyklačných poplatkov“ hradených výrobcami obalov a neobalových výrobkov. Ešte snáď pri úvodnom nábehu systému RZV sa výkyvy výšky recyklačných poplatkov u jednotlivých OZV možno dali pochopiť, ale v súčasnosti, kedy sú náklady za triedený zber komunálnych odpadov všetkým OZV známe, výška recyklačných poplatkov by mala byť približne na rovnakej úrovni. V zdravom systéme môžu vznikať drobné cenové rozdiely vzhľadom na rozdielne prevádzkové náklady OZV ako takej, resp. vzhľadom na intenzitu zabezpečovanej osvety. Konkurenčné znižovanie recyklačných poplatkov v každom prípade znamená postupné znefunkčnenie dobre rozbehnutého systému RZV a 100% isté obchádzanie zákona v mnohých smeroch. Pri „nových“ cieľoch zberu, ktoré si v blízkej budúcnosti určite vyžiadajú ďalšie zvýšenie zberového komfortu v podobe nových zberných nádob, zvýšenie frekvencie zberu a teda aj potrebu ďalších finančných prostriedkov, je znižovanie recyklačných poplatkov doslova šialené a smeruje k pádu celého systému. Niektoré „kamikadze“ OZV sa však stále riadia heslom „tu a teraz“ a udržateľnosť systému, ktorého sú aj oni súčasťou, neriešia. K stanoveniu minimálnych recyklačných poplatkov sa tak malo pristúpiť už dávno. Súťažiť sa predsa stále dá, nie je to len o cene, ale aj o kvalite služieb, ktoré OZV svojim členom poskytuje. Takýmto spôsobom smeruje celý systém buď do zániku alebo do „štátneho systému“, ktorý pri tejto deštrukcii nebude mať na výber a minimálne recyklačné poplatky aj tak zavedie. Uvedené opatrenie by sa však malo uskutočniť veľmi rýchlo, lebo napraviť následky reálneho pádu systému by bolo veľmi náročné a pri v súčasnosti nastavených pravidlách takmer nereálne. „Neapolský“ scenár je predo dvermi a treba konať.
7. Zavedenie požiadavky, aby údaje o výrobcovi obalov boli preskúmané audítormi tretích strán, aby sa zabezpečila presnosť údajov o obaloch uvedených na trh a následne miery recyklácie podľa smernice o obaloch a odpadoch z obalov.
Opodstatnenosť tejto požiadavky je samozrejmá, a to nie len v podmienkach našej právnej úpravy, ale v akomkoľvek systéme RZV zavedenom aj v inom členskom štáte EÚ. Ku skresľovaniu evidenčných údajov samotnými výrobcami dochádzalo a dochádza všade. Pravidelne niektorý výrobcovia hľadajú cestu ako sa vyhnúť svojej zodpovednosti a platiť menej ako majú.
Zavedený systém „bežnej“ kontroly inšpekciou alebo iným orgánom štátneho dozoru v tomto smere nie je efektívny. Jednak pre rôznorodosť systémov internej evidencie u výrobcov, ktorej kontrolný orgán nemôže riadne rozumieť a nie ju ešte efektívne kontrolovať a tiež pre neexistenciu centrálneho systému výkonu kontrolnej činnosti. Kontrola sem-tam a raz-tu a raz-tam nemôže priniesť želaný efekt.
Pokusom o zlepšenie tohto stavu bolo zavedenie samokontroly vlastného systému zo strany OZV. Zákon o odpadoch dáva OZV povinnosť auditu svojich členov. Nie však všetkých a bez stanovenej metodiky. Naviac uvedené opatrenie naráža na logiku systému, v ktorom OZV háji záujmy svojich výrobcov a príliš sa jej nechce vystupovať v pozícii kontrolóra. Systém samokontroly je preto viac formálny a s istotou, z hľadiska riadneho plnenia evidenčných povinností výrobcov neefektívny.
Zaviesť systém auditu pokrývajúci všetkých výrobcov v zmysle požiadavky EK nie je pravdepodobne reálne možné. Pre funkčnosť systému by však stačilo v tomto smere pravidelne (aspoň raz ročne) kontrolovať aspoň tých najväčších výrobcov, t. j. 10 – 15 výrobcov, ktorých spoločný trhový podiel spolu tvorí určite minimálne 90% celého trhu. Zvládnuť takúto „porciu“ by sa určite podarilo aj súčasným orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, bez nutnosti posilňovania ich kapacít a rozpočtov. Postačuje k tomu len menšia legislatívna úprava a trocha snahy. Je takmer isté, že týmto opatrením by sa množstvo finančných prostriedkov potrebných v systéme triedeného zberu okamžite navýšilo.
Zavedený systém „bežnej“ kontroly inšpekciou alebo iným orgánom štátneho dozoru v tomto smere nie je efektívny. Jednak pre rôznorodosť systémov internej evidencie u výrobcov, ktorej kontrolný orgán nemôže riadne rozumieť a nie ju ešte efektívne kontrolovať a tiež pre neexistenciu centrálneho systému výkonu kontrolnej činnosti. Kontrola sem-tam a raz-tu a raz-tam nemôže priniesť želaný efekt.
Pokusom o zlepšenie tohto stavu bolo zavedenie samokontroly vlastného systému zo strany OZV. Zákon o odpadoch dáva OZV povinnosť auditu svojich členov. Nie však všetkých a bez stanovenej metodiky. Naviac uvedené opatrenie naráža na logiku systému, v ktorom OZV háji záujmy svojich výrobcov a príliš sa jej nechce vystupovať v pozícii kontrolóra. Systém samokontroly je preto viac formálny a s istotou, z hľadiska riadneho plnenia evidenčných povinností výrobcov neefektívny.
Zaviesť systém auditu pokrývajúci všetkých výrobcov v zmysle požiadavky EK nie je pravdepodobne reálne možné. Pre funkčnosť systému by však stačilo v tomto smere pravidelne (aspoň raz ročne) kontrolovať aspoň tých najväčších výrobcov, t. j. 10 – 15 výrobcov, ktorých spoločný trhový podiel spolu tvorí určite minimálne 90% celého trhu. Zvládnuť takúto „porciu“ by sa určite podarilo aj súčasným orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve, bez nutnosti posilňovania ich kapacít a rozpočtov. Postačuje k tomu len menšia legislatívna úprava a trocha snahy. Je takmer isté, že týmto opatrením by sa množstvo finančných prostriedkov potrebných v systéme triedeného zberu okamžite navýšilo.
8. Vytvorenie národného fóra o recyklácii komunálneho odpadu s cieľom uľahčiť dobré pracovné vzťahy medzi vládnymi inštitúciami, obcami a organizáciami zodpovednosti výrobcov. To by malo pomôcť zlepšiť komunikáciu medzi vládou a obcami a mohlo by viesť k spoločnému pochopeniu problémov a riešení.
V dlhodobej perspektíve je vytvorenie podobného spoločenstva určite pozitívnym javom. Pre splnenie cieľa do roku 2020 je však navrhované opatrenie bezpredmetné. V súčasnosti fungujúce koordinačné centrum pre obaly by v podstate malo plniť podobné úlohy, ako navrhované fórum o recyklácii. To ako koordinačné centrum funguje, alebo skôr nefunguje, je zbytočné písať. Celé koordinačné centrum je totiž v súčasnosti hlavne o trhových podieloch a tvrdom konkurenčnom boji medzi OZV, obce s ich problémami (vrátane samotných výrobcov) sú na konci programu. Ministerstvo životného prostredia je v tomto smere hluché a slepé, bohužiaľ to je realita súčasnej spolupráce. Pritom máme skutočných odborníkov (predovšetkým z tretieho sektora) na triedený zber, ktorí vedia problémy riešiť, dávať konštruktívne riešenia a hlavne spájať a motivovať, nie deštruovať. Ich sila je však zatiaľ slabá a sú neoprávnene prehliadaný.
9. Prepojenie vyplácania finančných prostriedkov EÚ s kritériami financovania, ktoré sa zhodujú s implementáciou minimálnych štandardov služieb, a zároveň poskytnutie stimulov obciam na spoluprácu pri obstarávaní systémov odpadov vo viacerých obciach, čím sa zvýši efektívnosť.
Toto je podobné (ak nie rovnaké) opatrenie ako pri bode č. 3, kde sa ako sme už uviedli vyššie bruselskí úradníci trochu pomýlili kvôli neznalosti reálnej situácie využívania finančných prostriedkov prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia. Čo je však nové je návrh, aby obce spolupracovali. S týmto sa dá samozrejme len súhlasiť. Opätovne to však nie je žiadna novinka a ministerstvo pravidelne na každom fóre a pri každej príležitosti odporúča najmä malým obciam, aby sa pre účely nakladania s odpadom spájali do združení, čo umožní efektívnejšie nakladanie s odpadom, čo do technickej stránky veci, ale aj z hľadiska administratívneho odbremenenia. Bohužiaľ, a znovu to súvisí s fungovaním samospráv, sú mnohé obce a ich zástupcovia toho názoru, že ja sa tu nebudem s nikým o nič deliť a už vôbec mi tu nebude nikto rozkazovať ako mám s odpadom nakladať, kedy bude zber a pod. Každý chce byť šéfom na vlastnom piesočku. Preto sú dobre fungujúce združenia v SR skôr výnimkou.
Pokračovanie v ďalšom článku.
Autor: Maroš Záhorský
Najčítanejšie články
