Ekodizajn obalov v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov

AktualityNázor 22.08.2019 09:30

Ekodizajn sa v obalovom hospodárstve presadzuje len veľmi pomaly a nesmelo. Ignorovanie možností na zlepšenie environmentálnych vlastností obalov počas celého ich životného cyklu má priame negatívne dopady na nás všetkých. V súčasnom systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov na to však zrejme najviac doplatí spotrebiteľ.

Ekodizajn obalov v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov

Rozšírenú zodpovednosť výrobcu vyhradeného výrobku (RZV) tvorí súbor niekoľkých zákonných povinností vzťahujúcich sa na vyhradený výrobok (elektrozariadenia, pneumatiky, vozidlá, batérie, obaly a neobalové výrobky) počas všetkých fáz jeho životného cyklu. Cieľom plnenia týchto povinností je predchádzať vzniku odpadu z vyhradeného výrobku, posilniť jeho prípadné opätovné použitie, resp. následnú recykláciu alebo iné zhodnotenie odpadu z tohto výrobku. Obsahom RZV je tak celý rad požiadaviek týkajúcich sa výroby, materiálového zloženia a konštrukcie vyhradeného výrobku, resp. požiadaviek na zabezpečenie informovanosti o jeho materiálovom zložení. Systém RZV zároveň rieši otázky týkajúce sa procesu zabezpečenia nakladania s odpadom vzniknutým z vyhradeného výrobku a jeho financovania.

Princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov vybraných vyhradených výrobkov je definovaný v slovenskej odpadovej legislatíve od roku 2016. Tento princíp však nie je v oblasti odpadového hospodárstva úplne nový, platil už aj v predchádzajúcom období v podobe známej zásady „znečisťovateľ platí“, prenesenej do právnej úpravy väčšiny oblastí odpadového hospodárstva. Samostatne a v plnom rozsahu ho však upravil až v súčasnosti platný zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch (zákon o odpadoch).

Cieľom uvedených zákonných opatrení v rámci RZV by mala byť podpora vývoja a výroby takých výrobkov, ktoré plne zohľadňujú a uľahčujú efektívne využívanie zdrojov počas ich celého životného cyklu. Pokiaľ ide o vyhradený výrobok – obaly, zákon o odpadoch dáva výrobcovi obalov jednoznačnú povinnosť navrhovať, vyrábať a uvádzať na trh alebo do distribúcie iba obaly spĺňajúce základné požiadavky na ich zloženie a vlastnosti, umožňujúce ich opakované použitie, resp. ich zhodnotenie a recykláciu v štádiu odpadu. Rozšírená zodpovednosť výrobcu obalov rovnako zahŕňa aj jeho povinnosť zabezpečiť a financovať zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov z obalov pochádzajúcich z obalov, ktoré uviedol na trh v Slovenskej republike (SR).

Rozšírená zodpovednosť výrobcu obalov tak neznamená len jeho priamu finančnú zodpovednosť za činnosti nakladania s odpadom vznikajúcim z obalov, ktoré uvádza na trh v SR. RZV zahŕňa aj ďalšie povinnosti tohto výrobcu, ktoré sú popri otázke jeho finančnej zodpovednosti často takmer úplne prehliadané a ignorované, a to nie len zo strany samotných výrobcov obalov, ale často aj zo strany zodpovedných orgánov štátnej správy. Ide najmä o spomínané požiadavky týkajúce sa procesu výroby obalov a obalových materiálov, t. j. požiadavky na ich vlastnosti, materiálové zloženie a konštrukciu - tzv. ekodizajn výrobkov (obalov).

Časté nezohľadňovanie uvedených povinností v rámci RZV je najviditeľnejšie práve vo vzťahu k obalom výrobkov, ktoré sú predmetom dennej spotreby nás všetkých. Známe pravidlo obchodníkov „obal predáva“, nedáva výrobcovi obalov vždy veľký priestor na zohľadnenie jeho priamej environmentálnej zodpovednosti. Ak sa k uvedenému pripočíta snaha o minimalizáciu nákladov, v obchodoch často kupujeme výrobky balené úplne bezdôvodne, inokedy v zbytočne rozmerných obaloch a často naviac v obaloch zložených z niekoľkých rôznych materiálov. Možnosť následnej recyklácie, resp. iného zhodnotenia odpadov z takýchto obalov je minimálna, často prakticky nie je možná vôbec.     

Množstvá obalov uvedené na trh v SR výrobcami obalov v rokoch 2012 až 2016 v tonách:


V poslednej dobe sa veľmi často stretávame s nespokojnosťou obchodníkov - výrobcov obalov s výškou ich finančného zaťaženia spojeného so systémom RZV. Táto otázka sa stala ešte aktuálnejšou zavedením ich povinnosti financovať triedený zber komunálnych odpadov z obalov, resp. neobalových výrobkov na celom území SR. Miera zodpovednosti a tým aj finančného zaťaženia každého výrobcu obalov sa v uvedenom prípade určuje množstvom obalov, ktoré uvedie na trh v SR v príslušnom kalendárnom roku. Že nejde o žiadne drobné svedčí aj fakt, že v súčasnosti platia výrobcovia obalov ročne do systému RZV približne 40 mil. eur. Prirodzenou snahou výrobcu obalov by preto malo byť dosiahnutie maximálnej efektivity pri balení predávaných výrobkov. Ľahší obal vyrobený z dobre recyklovateľného materiálu zabezpečí zníženie miery finančnej zodpovednosti každého výrobcu obalov.

Prečo to teda v našich obchodoch dnes vyzerá tak ako to vyzerá? Prečo výrobca obalov nepoužíva obaly iba v nevyhnutnej miere a nesnaží sa tým zároveň znižovať množstvá – hmotnosť obalov, ktoré uvádza na trh? Výrobca obalov predsa nemusí robiť nič iné len postupovať v súlade s platnou legislatívou pre plnenie požiadaviek na zloženie a vlastnosti obalov uvádzaných na trh. Prečo si takto „jednou ranou“ nezníži svoju povinnosť a neušetrí vlastné peniaze? Odpovedať na tieto otázky musia zrejme samotní obchodníci – výrobcovia obalov. Či už je to vlastná neznalosť existencie takýchto povinností, strach zo straty svojej trhovej pozície pri zmene zaužívaných postupov, prípadne najjednoduchšia možnosť preniesť zvýšené náklady na svojho zákazníka - spotrebiteľa, vždy ide o priamu zákonnú povinnosť výrobcu obalov, ktorej plnenie by malo byť samozrejmé a malo by aj byť sledované a kontrolované príslušnými orgánmi štátnej správy.

Predchádzanie vzniku odpadu je na prvom mieste v hierarchii odpadového hospodárstva. V praxi sa však neustálym nárastom zbytočne vyprodukovaných odpadov z obalov príliš nezaoberáme. Platenie poplatku - „ekologickej dane“ príslušnej organizácii zodpovednosti výrobcov je iba jednou a nie jedinou povinnosťou výrobcu obalov v systéme RZV. Prenesením tejto ťarchy na spotrebiteľa započítaním finančných nákladov výrobcov obalov do cien balených výrobkov tak občan - spotrebiteľ, v mnohých prípadoch bez toho, aby si to uvedomil, platí účet za nečinnosť výrobcu obalov ako aj zodpovedných štátnych orgánov pri uplatňovaní princípov RZV.
 

Autor: Mgr. Boris Vereš

http://www.elekos.sk