Zobrazujú sa články na tému "Aktuality".
Európska únia sa v roku 2019 priblížila k hranici recyklácie 48%. Chorvátsko pokračuje v kontinuálnom zvyšovaní recyklácie a Lotyšsko rozpútalo recyklačné peklo. Čo všetko priniesli čísla EUROSTAT-u o recyklácii komunálneho odpadu za rok 2019?
To čo predviedol Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky pri kontrolnej činnosti zameranej na nakladanie s plastovým odpadom je nie len úplným amaterizmom, ale hrozným obrazom fungovania súčasnej štátnej správy. Ak si myslíte, že plastový odpad je problémom Slovenskej republiky, tak tento článok Vám túto problematiku ukáže z úplne inej strany.
Sedem krajín Európskej únie dosiahlo v roku 2018 50% cieľ recyklácie komunálnych odpadov stanovený na rok 2020. Slovensko v recyklácii komunálneho odpadu opäť poskočilo.
„Budeme prvá krajina v strednej Európe, ktorá zavedie zálohovanie plastových fliaš a plechoviek.“ Aj toto je jeden zo „silných“ argumentov bývalého ministra životného prostredia obhajujúcich zavedenie tohto environmentálneho nezmyslu roka, ktorý nás bude stáť obrovské peniaze bez výsledku a prínosu.
Snaha o obmedzenie dovozu odpadu na Slovensko zo zahraničia nie je žiadne nóvum. Toto opatrenie sa zvažuje už niekoľko rokov, žiaľ, zatiaľ stále zostalo len v rovine diskusií. Voľný pohyb tovaru (pod ktorý patrí aj odpad) a nejasné ustanovenie rámcovej smernice o odpade tieto snahy zatiaľ vždy zabrzdili.
Od 1.7.2020 vstúpi do platnosti nová definícia komunálneho odpadu, ktorú zaviedla novela rámcovej smernice o odpade. Nová definícia komunálneho odpadu je síce správa a bola potrebná, zodpovednosť za nakladanie s komunálnym odpadom však správne nastavená nie je a vyžaduje viaceré legislatívne úpravy.
Ako ľahko môže odborná inštitúcia klesnúť na úroveň študentského amaterizmu, ukázal analytický útvar Inštitút environmentálnej politiky pri Ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky.
Právna úprava cieľov zberu pre komunálne odpady z obalov a neobalových výrobkov je typickým príkladom ako sa pôvodne dobrá myšlienka, nevhodnou úpravou v NR SR zmení na legislatívny problém, komplikujúci činnosť všetkých subjektov zúčastnených na triedenom zbere komunálnych odpadov.
Napriek snahe sa nám stále nedarí naštartovať systém triedenia komunálnych odpadov. Hoci sa Slovenská republika snaží, ciele stanovené Európskou úniou v tejto oblasti zrejme nesplní.
Zákon o odpadoch vytvoril systém povinnej solidarity veľkej skupiny výrobcov obalov pri financovaní triedeného zberu komunálnych odpadov. Súčasný model však nemusí byť spravodlivý a nediskriminačný pre všetkých zúčastnených a môže znamenať zásadné porušenie pravidiel hospodárskej súťaže
Systém financovia triedeného zberu komunálnych odpadov je v súčasnosti značne komplikovaný a neprehľadný. Verejnosť, ale často ani samotný výrobcovia obalov často presne nevedia na akých princípoch funguje, kto ho vlastne platí a z akých peňazí.
