Zdvihnutý prst od Európskej komisie je namieste, jej odporúčania už nie (časť 2)
AktualityNázorEU 05.11.2018 23:13V druhej časti si bližšie zanalyzujeme odporúčania, týkajúce sa biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, problematiky odbytu kompostu, miestneho poplatku za komunálne odpady a zlepšenia štatistického zisťovania.
10. Analýza pre stanovenie minimálnej úrovne miestnych poplatkov za komunálny odpad potrebných na dosiahnutie vysokej úrovne recyklácie, s následným primeraným zvýšením poplatkov. Táto minimálna úroveň by sa mala stanoviť na základe podrobnej analýzy pravdepodobných minimálnych nákladov na zavedenie minimálnych štandardov zberu, z ktorých by sa mal odpočítať príspevok výrobcov v rámci systémov RZV.
Povedzme si otvorene, súčasná úroveň výšky miestneho poplatku za komunálne odpady je katastrofálne nízka. Väčšina obcí používa tzv. „paušálny poplatok“. Jeho dolná hranica je 0,0066 EUR, tzn. ak obec má stanovenú spodnú hranicu poplatku, občan zaplatí za jeden rok 2,41 EUR a obec, resp. zberová spoločnosť staraj sa. A za čo? Tu väčšinou nastane situácia, že obec dofinancuje zvyšné náklady z iných zdrojov, pretože za túto sumu sa súčasné služby v komunálnom odpadovom hospodárstve vykonávať nedajú. Isteže, je to skôr výnimka, ale stále existujú obce s 5, 7 alebo 10 eurovým poplatkom. Ak sa niekto sťažoval, že nový zákon mu nepriniesol zníženie jeho poplatku za komunálny odpad, napriek tomu, že mu ho vraj mal priniesť, tak je to práve kvôli celkovo nízkej úrovni jeho miestneho poplatku. Samozrejme, niektoré médiá – tradične neznalé problematiky, to takto, veľmi nesprávne, prezentovali. Ale keď platíte 5 eur za rok, nečakajte, že po odrátaní nákladov na triedený zber, ktorý zaplatí OZV-čka, vám ostane priestor na zníženie poplatku. Skôr sa obci zreálnia skutočné náklady, čo sa v podstate aj väčšine obcí stalo. Samozrejme, občan si na komfort zvykne okamžite. Mať odvezený odpad, mať odvezený biologicky rozložiteľný odpad, mať možnosť odovzdať odpad kedykoľvek na zbernom dvore, mať na jar a na jeseň k dispozícii veľkoobjemové kontajnery atď... Ale kto to zaplatí? Z 3 eur/osoba/rok asi nikto.
Zmena sadzby miestneho poplatku je nevyhnutná a nepochybujme, že ZMOS bude zásadne proti, už len zo zásady. A rovnako by sme sa mali zamyslieť aj nad hornou hranicou miestneho poplatku, ktorá je v súčasnosti na úrovni cca 40 EUR. Tu sa teda s EK súhlasiť rozhodne dá, nie že by o tejto potrebe MŽP SR nevedelo. Mimochodom, ministerstvo už viac krát navrhovalo, aby miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady musel zodpovedať skutočným nákladom, ktoré obec na zber a ďalšie nakladanie s odpadom vynakladá. Opätovne to však zablokoval ZMOS. Dosiahol tým len to, že mnohí starostovia sú aj pri najmenšej vôli o zreálnenie výšky poplatku zablokovaní obecným zastupiteľstvom, keďže toto predsa ľuďom v našej obci (hlavne pred voľbami) nemôžeme urobiť. A boli to samotní starostovia, ktorí túto zmenu žiadali.
11. Odstránenie všetkých výnimiek zakotvených v zákone o odpadoch, ktoré sa týkajú požiadavky na triedenie kuchynského odpadu. To má zabezpečiť, aby zber kuchynského odpadu nebol obmedzený.
Bez debaty, výnimky ustanovené v zákone o odpadoch, ktoré umožňujú obci nevykonávať triedený zber kuchynského odpadu sú veľkou brzdou rozvoja triedeného zberu. Či je však potrebné „tvrdo“ zrušiť všetky výnimky bez rozdielu, je však už otázne. V podstate najhoršia výnimka je tzv. „ekonomická neúnosnosť“ hradiť z miestneho poplatku triedený zber kuchynského odpadu. Nebudeme to rozoberať bližšie, lebo samotné ustanovenie je dosť sporné, ale v časoch, kedy nám do splnenia cieľa recyklácie zostávajú 2 roky, je takáto výnimka vysoko kontraproduktívna. Autor výnimky - kto iný ako ZMOS. Malým úspechom nového zákona o odpadoch bolo to, že z tejto výnimky aspoň vyčlenil zelený bioodpad, čo na číslach samozrejme hneď vidieť. Druhá sporná výnimka sa týka technických problémov vykonávania zberu, najmä v historických centrách miest a v riedko osídlených oblastiach. Opätovne, v praxi veľmi ťažko odôvodniteľná výnimka, keďže pri súčasnom stave zberovej techniky a najmä poznatkoch o zbere odpadov z mnohých historických miest, je takáto výnimka skôr úsmevným pokusom. Zvyšné dve výnimky pojednávajú o domácom kompostovaní a energetickom zhodnotení odpadov. Tlak na domáce kompostovanie je existenciou výnimky veľmi badateľný a mnoho obcí za týmto účelom obstaráva domáce kompostéry. Tu sa skôr môžeme baviť, či 50% je dostatočných a či toto percento nezvýšiť. Výnimka o energetickom zhodnotení kuchynského odpadu má dva uhly pohľadu. Ak sa bavíme o cieli recyklácie je predmetná výnimka naozaj nevhodná. Ak sa však bavíme o odklonení bioodpadu od skládkovania, predmetná výnimka je v poriadku. Toto by si však žiadalo širšiu diskusiu. Ministerstvo sa o zrušení predmetným výnimiek usiluje dlhodobo, v podstate od doby kedy boli zvláštnym spôsobom prijaté a EK upozornenia ministerstva konečne vypočula.
12. Objasnenie minimálnych štandardov služieb, ktoré druhy zberu sú vhodné pre biologický odpad (vrátane špecifikácie potreby oddelenia kuchynského odpadu a odpadu zo záhrad); a ktoré prístupy by sa mali vylúčiť z dôvodu pravdepodobne vysokých úrovní kontaminácie (napríklad neobmedzený prístup k zásobníkom na ulici).
Opätovne trochu scestné odporúčanie. Štandardy zberu pre biologicky rozložiteľný komunálny odpad sú už totiž stanovené, vrátane stanovenia podmienok osobitne pre odpady zo záhrad a kuchynské odpady a tiež vrátane umožnenia spoločného zberu týchto odpadov. Pri niektorých odporúčaniach sa zdá akoby ani neboli určené pre konkrétny členský štát. Dúfajme že sa EK neznížila k zovšeobecňovaniu odporúčaní, len aby niečo bolo na papieri, ale občas sa to inak ani chápať nedá.
13. Zváženie využitia zmlúv o návrhu, vybudovaní a prevádzke na obstaranie zariadení na spracovanie bioplynu (alebo iných), aby bolo zabezpečené vybudovanie vhodných zariadení.
Bioplynových staníc na spracovanie kuchynských (prípadne reštauračných) odpadov je na Slovensku naozaj ako maku. To, že bioplynové stanice alebo iné adekvátne anaeróbne alebo aeróbne technológie na zhodnocovanie kuchynských odpadov potrebujeme, vieme všetci. Problém je však niekde ide a paradoxne tam nepriamo smeruje aj odporúčanie EK. Spracovanie kuchynských odpadov je zatiaľ začarovaný kruh. Existujúce bioplynové stanice, ktoré sú schopné spracovávať kuchynský odpad (pričom takmer všetky boli vybudované z fondov EÚ), sa sťažujú na nedostatočné množstvá kuchynských odpadov a obce, ktoré majú ako tak zavedený systém zberu kuchynských odpadov alebo sa na to len pripravujú sa sťažujú, že v ich okolí sa žiadne zariadenie schopné spracovať kuchynský odpad nenachádza. Je fakt, že existujúce bioplynové stanice na Slovensku boli vybudované za účelom spracovania kukuričnej siláže a iných poľnohospodárskych produktov, resp. odpadov a až posledné roky sa preorientovávajú aj na iné priemyselné bioodpady. Kuchynské odpady sú však zatiaľ mimo ich záujmu, najmä pre náročné podmienky ich spracovania, kde sa okrem iného požaduje ich hygienizácia s prísne stanovenými pravidlami. Toto je aj jedna z príčin nezáujmu obcí o triedený zber, nakoľko ak dôjde k zmiešaniu zelených a kuchynských odpadov, musí sa s celým objemom nakladať ako s kuchynským odpadom, t. j. hygienizovaný musí byť aj zelený bioodpad. Túto zacyklenú situáciu by možno pomohla vyriešiť priama finančná podpora triedeného zberu kuchynských odpadov.
14. Podpora zavádzania domáceho kompostovania zavedením ekonomických stimulov (napr. umožnenie zníženia frekvencie a lacnejšieho zmesového komunálneho odpadu alebo jednoduché zníženie miestneho poplatku za odpad v domácnostiach zapojených do systému domáceho kompostovania).
Predmetné opatrenie je už v niekoľkých obciach SR uplatňované a prinieslo aj dobré výsledky. Obec jednoducho ponúkne občanovi možnosť, že ak sa zapojí do systému domáceho kompostovania (napr. prehlási, že nebude doma spaľovať odpad), vyrubí mu obec jednoducho nižší poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad. Tento systém presadzujú napr. Priateľia Zeme a jeho výsledky sú v praxi v skutku výborné. Samozrejme, musí to byť spojené naozaj s intenzívnou a veľmi dobre mierenou osvetou. Samotné rozdanie kompostérov očakávané výsledky určite neprinesie. Môžeme len súhlasiť, že sa jedná o dobré opatrenie, problém však je, že s cieľom recyklácie nemá nič spoločné. Jedná sa totiž o predchádzanie vzniku odpadu. Množstvá bioodpadu, ktoré si obyvatelia skompostujú sami vo svojich kompostovacích zásobníkoch sa totiž do celonárodnej štatistiky triedeného zberu nemajú ako dostať. Môžu sa len vypočítať alebo odhadnúť na základe nejakej metodiky. Nepriamo sa môže domáce kompostovanie pozitívne prejaviť v cieli recyklácie, ak prinesie zníženie produkcie zmesového komunálneho odpadu, ale to by teda musel systém domáceho kompostovania fungovať naozaj celoplošne a veľmi efektívne. Buď je to teda návod EK ako si prikrášliť úroveň recyklácie alebo jednoducho nerozumejú štatistickému výkazníctvu ako takému. Ak toto nejaký členský štát EÚ robí a umelo zvyšuje svoje čísla recyklácie o množstvá doma skompostovaných odpadov, je jasné prečo sme na posledných priečkach recyklácie v EÚ.
15. Podpora rozvoja komunitného / poľnohospodárskeho kompostovania vo vidieckych oblastiach s podporou z fondov EÚ.
16. S cieľom uľahčiť obchodovanie s kvalitným kompostom by bola žiadúca norma na konci konca odpadu, ktorá by poskytovala výstup vhodného kvalitatívneho "produktu".
Napriek tomu, že komunitnému kompostovaniu nie je vytvorený veľký priestor na realizáciu, záujem o neho má určite rastúcu tendenciu. Obe formy kompostovania, ktoré nám EK odporúča podporovať, podporované už sú, problémom je ako. Prostriedkov určite nie je dosť, keďže komunitné kompostovanie je podporované len z Environmentálneho fondu a niektorých iných menších dotačných a rozvojových schém. S poľnohospodárskym kompostovaním je to však o niečo horšie, keďže záujem o neho je prakticky nulový a ak sa aj niekto rozhodne spustiť prevádzku zamerané na poľnohospodárske kompostovanie, hlavným dôvodom je spravidla odoberanie čistiarenského kalu z čistiarní odpadových vôd, za ktorého spracovanie sa platia slušné finančné prostriedky. Obsah čistiarenského kalu vo výslednom produkte je častou príčinou nedôvery občanov, ale aj firiem, ktoré majú záujem o kompost. Technická norma pre kompost je veľmi stará a určite by bolo potrebné prijatie novej a zavedení nových tried kvality kompostu, ktoré by boli okrem iného viazané už na kvalitu vstupnej suroviny, nielen výstupné normovanie. Obe odporúčania sú teda z pohľadu ich užitočnosti nepochybne potrebné, k cieľu recyklácie nám však nijak extra nepomôžu, minimálne ak sa bavíme o cieli na rok 2020.
17. Vytvorenie osobitného národného podporného programu na zber a kompostovanie biologického odpadu s cieľom pomôcť rozvíjať normy a trhy a zabezpečiť ekonomicky efektívny rozvoj zberu a recyklácie biologického odpadu.
18. Vývoj systému na národnej úrovni, ktorý poskytuje technickú podporu miestnym radám, najmä v týchto oblastiach: a. výber zberných služieb; b. obstarávanie služieb; c. riadenie služieb; d. komunikačné kampane; spolu s aktívnym zdieľaním dobrých nápadov a postupov, ktoré môžu zlepšiť efektivitu z hľadiska znižovania nákladov a zlepšenia výkonnosti.
Odporúčania číslo 17 a 18 sú v podstate prvými originálnymi radami EK, bez toho aby použili slovenské poznatky o nedostatkoch a potrebných zmenách v odpadovom hospodárstve. A je to aj vidno. Prázdne vety o vytvorení ďalších poradných inštitúcii, zavádzanie nových programov atď. Už tam chýba len slovo analýza a dostaneme klasický bruselský prístup. Akoby už tých inštitúcii a rôznych programov nebolo dosť. Ak by fungovali normálne, už by sme nemali čo riešiť. Ďakujeme, ale podobné rady nech ostanú tam odkiaľ prišli.
19. Zlepšenie vnútroštátneho systému nakladania s odpadmi po prijatí revidovaných smerníc o odpadoch, vrátane pokrytia všetkých komunálnych odpadov pre reporting o komunálnych odpadoch.
Posledné odporúčanie má z časti legislatívny, z časti štatistický charakter. Ak sa bavíme o umelom naháňaní čísiel pre dosiahnutie cieľov recyklácie, tak táto rada smeruje presne k tomu. Nie je to však opätovne žiadna novinka. Systém medzinárodného výkazníctva je prepletený komplikovanou sústavou početných smerníc a prúdov odpadov, kde napriek snahe o uniformný reporting, putujú do EUROSTATU vnútroštátne štatistiky, ktoré sú v mnohých ohľadoch rozdielne a vo veľkej miere poskytujú aj členským štátom priestor na dosť veľkú manipuláciu. Je to dané aj odlišným výkladom niektorých zásadných pojmov, osobite v tomto smere vyniká definícia komunálneho odpadu. Novela rámcovej smernice o odpade (prijatá v rámci „odpadového balíčka“) za týmto účelom zaviedla novú definíciu komunálneho odpadu:
Komunálnym odpadom je
a) zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z domácností vrátane papiera a lepenky, skla, kovov, plastov, biologického odpadu, dreva, textílií, obalov, odpadu z elektrických a elektronických zariadení, použitých batérií a akumulátorov a objemného odpadu vrátane matracov a nábytku,
b) zmesový odpad a oddelene vyzbieraný odpad z iných zdrojov, ak je takýto odpad svojím charakterom a zložením podobný odpadu z domácností.
Nová definícia zároveň negatívne vymedzila, že komunálny odpad nezahŕňa odpad z výroby, poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, rybárstva, septikov a kanalizačnej siete a čistiarní vrátane čistiarenského kalu, starých vozidiel alebo stavebného a demolačného odpadu.
Podstatný je ale bod b), kde je uvedené, že komunálnym odpadom je aj odpad z iných zdrojov, pričom stačí, aby bol charakterom a zložením podobný odpadu z domácnosti. Potrebné je upozorniť, že o jeho množstve nie je v definícii komunálneho odpadu žiadna zmienka. Je preto jedno, koľko podobného odpadu vzniká mimo domácnosti, stačí aby bol komunálnemu odpadu podobný. Celé to smeruje k veľkej skupine odpadov, ktoré sú v Katalógu odpadov zaradené do skupiny 15. Bavíme sa o tzv. „priemyselných obaloch“, ktoré vo veľkej miere a na rozdiel od odpadov z domácností s veľkou mierou čistoty, vznikajú v rôznych obchodných prevádzkach, malých podnikoch, hypermarketoch, supermarketoch a pod. Je si však potrebné veľmi dobre stanoviť hranice, čo sa za komunálny obal považovať bude a čo nie. Určenie hranice je viac-menej ponechané na členský štát. Dôkazom odlišného chápania definície komunálneho odpadu je aj rôzna úroveň produkcie komunálnych odpadov v porovnaní s produkciou odpadov z domácnosti. Odpady z domácnosti sú najmajoritnejšou podskupinou komunálnych odpadov, nie však jedinou. Pri niektorých členských štátoch, vrátane Slovenskej republiky sa produkcia komunálnych odpadov rovná produkcii odpadov z domácnosti. Znamená to, že tieto štáty nerozlišujú v rámci produkcie komunálnych odpadov iné, ako odpady z domácnosti, a majú striktnejší výklad pojmu komunálny odpad. Podľa novej definície komunálnych odpadov bude teda pod komunálne odpady spadať aj veľká časť odpadov z tzv. „priemyselných obalov“, ktoré zatiaľ sú vykazované mimo komunálny odpad, napriek tomu, že tam bezpochyby patria. Iste, že nebude možné zase bezhlavo započítať do cieľa recyklácie celú skupinu priemyselných obalov. Úroveň recyklácie sa však určite zásadnejšie zvýši. Toto opatrenie je teda čisto umelým krokom v honbe za lepšími číslami, nemôžeme ho však ignorovať, ak teda chceme porovnávať úroveň recyklácie medzi jednotlivými členskými štátmi.
Európska komisia svojimi radami príliš neoslnila. Zdvihnutým prstom na niektoré členské štáty si splnila svoju povinnosť a v zásade je to možné považovať aj za dobrý krok, čo sa týka určitého environmentálneho tlaku na niektoré nevyhnutné kroky, ktoré nás čakajú. S odporúčaniami si však mohla dať väčšiu námahu, keďže prevažná časť z nich pôsobí skôr úsmevne, pričom tie, ktoré k splneniu cieľa recyklácie reálne pomôžu, pochádzajú z dielne Ministerstva životného prostredia a ich prijatiu chýba len politická vôľa. Užitočnosť inštitútu „včasného varovania“ však spočíva v otvorení diskusie niektorých zásadných systémových zmien, najmä v oblasti biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a doladenia ekonomickej stránky systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Autor: Maroš Záhorský
Najčítanejšie články
