Motivácia OZV zvýšiť úroveň triedeného zberu

Napriek snahe sa nám stále nedarí naštartovať systém triedenia komunálnych odpadov. Hoci sa Slovenská republika snaží, ciele stanovené Európskou úniou v tejto oblasti zrejme nesplní.

Jedným zo základných dôvodov zavedenia nového systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov pri obaloch a neobalových výrobkov bolo splnenie záväzkov Európskej únie stanovených pre Slovenskú republiku /SR/ v oblasti triedeného zberu komunálnych odpadov. SR má do roku 2020 povinnosť vytriediť a recyklovať  minimálne 50% vzniknutého komunálneho odpadu. Komunálny odpad z obalov, resp. neobalových výrobkov je podstatnou, nie však jedinou zložkou komunálneho odpadu, ktorej triedený zber musí výrazne narásť, ak sa má SR k uvedenému cieľu aspoň priblížiť.

Prostriedkom pre zvýšenie celkovej úrovne triedeného zberu komunálnych odpadov /triedený zber/ malo byť, z pohľadu zákona o odpadoch, zavedenie povinnosti organizácii zodpovednosti výrobcov pre obaly /OZV/ organizovať a financovať triedený zber vo všetkých obciach a mestách v SR. Uvedené by samozrejme samo o sebe nebolo postačujúce pre požadované navýšenie úrovne triedeného zberu. Zákon o odpadoch preto OZV stanovil a ešte stále aj stanovuje povinnosť zabezpečiť jednak zber všetkých komunálnych odpadov vytriedených občanmi a zároveň povinnosť vyzbierať také množstvo týchto odpadov, ktoré OZV zabezpečí splnenie jej tzv. zberového podielu.

Zberový podiel OZV je každoročne určovaný výpočtom na základe údajov zverejňovaných zo strany Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, s tým, že tento systém počíta s postupným nárastom množstiev vytriedených komunálnych odpadov z obalov a neobalových výrobkov. Uvedené teda vyzerá v poriadku, OZV má jasne určenú povinnosť, táto povinnosť postupne rastie a výsledok sa ukáže v roku 2020 splnením záväzkov stanovených pre SR. Motivácia OZV je tiež jasná, ak nesplní každoročne svoj určený zberový podiel, príde o udelenú autorizáciu. Napriek uvedenému úroveň triedeného zberu komunálnych odpadov síce postupne rastie, ale ani zďaleka nie tempom potrebným pre splnenie stanovených cieľov.

Kde je teda problém? Prečo nie je rozvoj triedeného zberu tak rýchly ako sa možno pri tvorbe „nového“ zákona o odpadoch očakávalo? Príčina nie je jedna, je ich samozrejme niekoľko. Základnou je však určite nedôsledné oddelenie komerčnej stránky činnosti OZV od jej zákonom o odpadoch stanovenej pôsobnosti. Čakať, že OZV – obchodná spoločnosť bude plniť svoje povinnosti bez ohľadu na účel svojej činnosti - hospodársky výsledok, mohol skutočne len veľký optimista. OZV v zásade nerobí nič zlé, len sa prirodzene správa ako sa obchodná spoločnosť správať má a v prípade, že jej zákon dá možnosť „alternatívnej“ cesty, pri ktorej ušetrí, využije ju. Presne toto sa stalo aj v súvislosti s plánovaným rozvojom triedeného zberu v SR.

Zberový podiel OZV bol a stále je určený na príliš nízkej úrovni. OZV si teda splní povinnosť dosiahnuť úroveň triedeného zberu v množstvách potrebných pre jeho splnenie, ďalej však už nemusí urobiť nič. Jej motiváciou teda nie je dosiahnutie čo najväčšej miery vytriedenia KO, ale splnenie relatívne nízkeho zberového podielu. Ak je v zberných nádobách odpad nad zberový podiel, v poriadku, ak nie, nevadí. Je to vlastne ešte lepšie, OZV nebude predsa zbierať viac ako musí, je predsa obchodník a je to jej biznis. V takomto prostredí je vlastne záujmom OZV tlmiť triedený zber nad rámec svojho zberového podielu, nie ho ďalej rozvíjať. Obec/mesto, ktoré má výborný triedený zber sa tak len veľmi ťažko dočká „pochvaly“ a navýšenia prostriedkov od OZV, sú to pre ňu zbytočné náklady. Chýba motivácia OZV. Obchodníkovi verejný záujem a lepšie životné prostredie nestačí. Musí mať nad sebou silu zákona.

Ako sa doteraz ukázalo, súčasný zákon o odpadoch nedáva OZV a zúčastneným subjektom (najmä obciam) dostatočnú motiváciu pre zabezpečenie rozvoja triedeného zberu v SR a dá sa povedať, že dva uplynulé roky boli v tomto smere premárnené. Toto si samozrejme uvedomili aj kompetentní a prišli s riešením situácie v podobe cieľov zberu odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov. Ciele mali výrazným nárastom povinne triedených množstiev komunálnych odpadov naštartovať OZV k aktivite a reálnej snahe rozvíjať systém zberu komunálnych odpadov.

Vzhľadom na znenie novelizácie zákona o odpadoch sa tak však žiaľ opäť nestane. Ťažko povedať či iba v dôsledku nekompetentnosti  alebo aj vplyvom iných „dôvodov“ bol dodatočnou úpravou pripravenej novely v NR SR pozitívny prínos cieľov zberu zmarený. Poslaneckou úpravou zavedený systém plnenia cieľov zberu založený na nelogickom spojení dvoch polročných období dvoch rôznych kalendárnych rokov znamená ich úplnú elimináciu ako nástroja na zlepšenie triedeného zberu. Týmto „jednoduchým opatrením“ tak v OZV prakticky nebude možná reálna kontrola skutočne vyzbieraných množstiev komunálnych odpadov a zároveň OZV stratia aj doterajšiu motiváciu niečo robiť, keďže „nefunkčné“ ciele nahrádzajú doteraz aspoň z časti fungujúci zberový podiel. Reštart systému je tak odsúdený na ďalší neúspech a SR tak definitívne prišla o možnosť stihnúť zabezpečiť splnenie svojich záväzkov do roku 2020.
 

Autor: Mgr. Boris Vereš