Finančná zodpovednosť výrobcu obalov za triedený zber komunálneho odpadu

AktualityNázor 22.08.2019 22:34

Systém financovia triedeného zberu komunálnych odpadov je v súčasnosti značne komplikovaný a neprehľadný. Verejnosť, ale často ani samotný výrobcovia obalov často presne nevedia na akých princípoch funguje, kto ho vlastne platí a z akých peňazí.

Finančná zodpovednosť výrobcu obalov za triedený zber komunálneho odpadu

Podľa zákona o odpadoch má každý výrobca vyhradeného výrobku, tzn. aj výrobca obalov povinnosť uhradiť skutočné náklady nakladania s odpadom z vyhradených výrobkov, ktoré uviedol na trh v SR. V prípade výrobcu obalov ide o úhradu nákladov spojených so zabezpečením zberu, prepravy, zhodnotenia, prípadne zneškodnenia oddelene vyzbieraných odpadov z obalov. Do týchto nákladov sú započítané prípadné výnosy z nakladania s vyzbieraným odpadom, tzn. predovšetkým výnosy spojené s predajom odpadov ako druhotnej suroviny. Výrobca obalov rovnako platí za obstaranie zberných nádob určených na triedený zber komunálnych odpadov z obalov v obciach a mestách SR. Na druhej strane, skutočné náklady nezahŕňajú náklady na výstavbu zberných dvorov, zhodnocovacích, resp. zneškodňovacích kapacít, náklady na nákup zberovej techniky, technologického vybavenia a pod.

V rámci systému rozšírenej zodpovednosti si výrobca obalov plní svoje povinnosti kolektívne alebo individuálne. Kolektívne, prostredníctvom zmluvného vzťahu s autorizovanou organizáciou zodpovednosti výrobcov pre obaly (OZV). Individuálne, vytvorením vlastného systému nakladania s odpadom z obalov a plnenia zákonných povinností na základe autorizácie udelenej Ministerstvom životného prostredia SR. To, aký spôsob plnenia povinností si výrobca zvolí je na jeho vlastnom rozhodnutí. Individualistom sa však môže stať len výrobca obalov uvádzajúci na trh výlučne obaly, ktoré po svojej spotrebe neskončia ako súčasť komunálnych odpadov (priemyselné obaly), inak povedané neskončia ako odpad v domácnosti občana. Výrobca obalov, ktorý uvádza na trh čo i len nepatrné množstvo obalov, ktoré po svojej spotrebe skončia ako súčasť komunálnych odpadov (komunálne obaly) musí zabezpečovať plnenie svojich zákonných povinností vždy kolektívne, prostredníctvom niektorej z autorizovaných OZV.

Systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov (RZV) tak vytvoril dve skupiny výrobcov obalov – tzv. OZV-éčkarov a individualistov. Zároveň ako základný rozlišovací znak medzi nimi vytvoril dve skupiny obalov – tzv. priemyselné obaly a komunálne obaly. Komunálne obaly po svojej spotrebe skončia ako súčasť triedeného zberu komunálnych odpadov, priemyselné obaly nie. Skutočné náklady nakladania s odpadom vznikajúcim z týchto dvoch skupín obalov sa v praxi zásadne odlišujú. Triedený zber odpadov z komunálnych obalov vykonávaný vo všetkých obciach a mestách SR je podstatne drahší ako zber priemyselných obalov vykonávaný prevažne na prevádzkach podnikateľských subjektov – výrobcov obalov. Tento rozdiel môže byť v závislosti od druhu zbieraného odpadu aj niekoľkonásobný.

Podľa zákona o odpadoch hradí výrobca obalov - OZV-éčkár náklady triedeného zberu komunálnych odpadov v obciach a mestách SR, individualista takúto povinnosť nemá. Výrobca obalov OZV-éčkar väčšinou uvádza na trh v SR súčasne, v rôznych pomeroch, priemyselné aj komunálne obaly. Miera jeho finančnej zodpovednosti vo vzťahu k triedenému zberu komunálnych odpadov sa určuje podľa celkového množstva všetkých obalov, ktoré ako výrobca uvádza na trh v SR. Miesto, kde tento obal skončí ako odpad, ani skutočné náklady na jeho zber a ďalšie nakladanie s ním v tomto prípade nie sú dôležité. OZV-éčkár platí svojej OZV za všetky svoje obaly, priemyselné aj komunálne, rovnaké poplatky, a to poplatky v sadzbách pokrývajúcich náklady triedeného zberu komunálnych odpadov.

Zákon o odpadoch tak v tomto prípade zaviedol niečo ako „výnimku“ pri uplatňovaní stanovených, inak všeobecne platných, princípov RZV. Výrobca priemyselných obalov – OZV-éčkár v súčasnom systéme nehradí svojej OZV skutočné náklady nakladania s odpadmi vznikajúcimi z jeho obalov. Skutočné náklady ani hradiť nemôže, nakoľko odpad z jeho priemyselných obalov sa jednoducho nikdy nestane súčasťou komunálneho odpadu. V praxi sa tento jav nazval „solidaritou“ výrobcu priemyselných obalov s výrobcom komunálnych obalov pri financovaní nákladov triedeného zberu komunálnych odpadov.

Možnej akceptácii tejto systémovej výnimky však bráni jedna zásadná vec. Je ňou otázka, prečo zákon o odpadoch rovnakú „solidaritu“ nezaviedol aj pre výrobcu obalov – individualistu. Tento výrobca predsa uvádza na trh úplne rovnaké obaly ako jeho partner (konkurent) združený v OZV. Rozdiel medzi ním a OZV-éčkarom je len formálny, jeden si plní zákonné povinnosti kolektívne a druhý individuálne. Napriek tomu sa individualista do systému financovia triedeného zberu komunálnych odpadov žiadnym spôsobom nezapája. Rovnako aj skutočné náklady nakladania s odpadmi z obalov, ktoré uvádzajú na trh sú v praxi rovnaké. OZV-éčkár však platí násobne viac ako individualista. V rámci svojej „solidarity“ vlastne platí nie-skutočné náklady za nakladanie s nie-skutočným komunálnym odpadom. Individualista platí, v súlade s princípom RZV, reálne – skutočné náklady zberu a ďalšieho nakladania s odpadom z obalov, ktoré uviedol na trh v SR.

Vzhľadom na už spomínaný značný rozdiel vo výške nákladov triedeného zberu komunálnych a priemyselných odpadov z obalov môže byť takýto stav pre veľký počet výrobcov združených v OZV považovaný za diskriminačný, jednoznačne ich znevýhodňujúci na trhu výrobcov priemyselných obalov. Takýto výrobca obalov je v súčasnom systéme znevýhodnený hneď dvakrát. Platí za čo v rámci RZV stanovenej zákonom o odpadoch vlastne ani platiť nemá a naviac stráca svoju pozíciu v hospodárskej súťaži.

Autor: Mgr. Boris Vereš

http://www.elekos.sk