Recyklácia SR za rok 2016

Recyklačný zázrak v Litve, odsunutie Rakúska na tretie miesto a posun Slovenska na očakávanú pozíciu, to všetko priniesli údaje EUROSTATU o recyklácii komunálneho odpadu za rok 2016.

V druhom polroku 2016 sa v Slovenskej republiky prvý krát začala uplatňovať „nová“ rozšírená zodpovednosť výrobcov vyhradených výrobkov, ktorú priniesol nový zákon o odpadoch. Priniesol tento polrok zásadné zmeny v číslach recyklácie, ktoré sú u nás dlhodobo na nízkej úrovni? Priniesol aj nepriniesol. Pozrime sa teda sa rebríček najlepšie recyklujúcich európskych krajín.

Údaje o recyklácii sú prebrané priamo z EUROSTATU. Pri krajinách, ktorých recyklačnú úroveň EUROSTAT za rok 2016 nezverejnil, boli použité posledné dostupné údaje, spravidla za rok 2015 alebo posledná známa úroveň recyklácie, ktorú krajina zverejnila.

Lídrom recyklácie sa opätovne stalo Nemecko a aj keď tento rok v recyklácii nepokročilo, zachovalo si svoju až takmer neuveriteľnú úroveň recyklácie so 66% recyklovaných komunálnych odpadov. Zmena však nastala na druhej priečke, kde Slovinsko prvý krát vytlačilo z európskej recyklačnej dvojky Rakúsko.  

Z hľadiska najväčších „skokanov“ v recyklácií absolútne žiari Litva. Malá krajina sa so 48% úrovňou recyklácie dostala naozaj do vyberanej spoločnosti environmentálne najvyspelejších európskych krajín. Pritom ešte v roku 2010 dosahovala Litva úroveň recyklácie 5%. Za 6 rokov dosahuje nebesá recyklačnej Európy a ide po krku dlhodobým recyklačným lídrom. Jej medziročný skok o skoro 15% je však takmer neuveriteľný. Aký zázrak sa v Litve medziročne udial je ťažké odhadnúť, verme však, že jej čísla, ktoré uviedla do reportingu sú správne a krajina naozaj uskutočnila takú významnú reformu odpadového hospodárstva, ako za ňu hovoria jej aktuálne čísla. 

Po Litve je druhým najväčším medziročným skokanom v recyklácii komunálneho odpadu Slovenská republika.  Oproti roku 2015 sme zvýšili úroveň recyklácie o 8%. Nejedná sa však o žiadny veľký pokrok, ale skôr o posunutie na pozíciu, na ktorú Slovensko reálne patrí.  V roku 2015 sme vykázali 15%-nú recykláciu, v roku 2016 dosiahla úroveň recyklácie 23%. Za takýto posun vďačíme nového zákonu o odpadoch, ktorý jednoznačnejšie ustanovil, čo všetko sa považuje za komunálny odpad. Stále to však neodráža skutočnú úroveň recyklácie, ktorá sa podľa odborných odhadov pohybuje na úrovni okolo 30%. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa úroveň recyklácie zmení v roku 2017, ktorý je prvý rokom, kedy sa naplno začala uplatňovať rozšírená zodpovednosť výrobcov, ale aj štandardy triedeného zberu v oblasti biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. Okrem toho stále veľké množstvo vytriedených komunálnych odpadov unikalo cez výkupne odpadov, čo by si tentokrát organizácie zodpovednosti výrobcov mali „ustriehnuť“, keďže zákon o odpadoch im na to dáva kompetencie. Nehovoriac o priemyselných obaloch, ktoré si skoro každá krajina už započítava do miery recyklácie komunálnych odpadov, ale Slovenská republika zatiaľ nie.

Napriek optimisticky vyzerajúcemu pokroku v úrovni recyklácie má naša krajina stále čo doháňať, najmä v oblasti triedeného zberu plastov a biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov, t.j. odpadov, ktoré sú momentálne v zmesovom komunálnom odpade zastúpené najviac. Najmä oblasť zberu a zhodnocovania kuchynských odpadov bude pre Slovensko veľkou výzvou. Nie sme však žiadny outsideri a rozhodne nepatríme na koniec recyklačného rebríčka európskych krajín. V každom prípade, čísla o úrovni recyklácie za rok 2016 možno už považovať za reálnejšie ako tie za predchádzajúce roky, aj keď EUROSTAT by mal zvážiť zásadnejšiu reformu v oblasti zberu a vyhodnocovania dát, nakoľko niektoré krajiny tento zastaraný nepružný systém „hmlistého“ reportingu do veľkej miery zneužívajú. V tejto súvislosti je potrebné hodnotiť aj výsledky Slovenskej republiky a unáhlene nepodliehať niekedy až prehnane kritickým názorom, často aj neodbornej verejnosti, na úroveň našej recyklácie.