Poplatky za skládkovanie odpadov – čas na kompromisy vypršal

Parlament schválil v prvom čítaní návrh nového zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorého predmetom je predovšetkým zvýšenie poplatkov za skládkovanie komunálnych odpadov. Napriek neutíchajúcej a neodôvodnenej kritike ZMOS, ktorý sa tento ekonomický nástroj snaží opäť zablokovať, je zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov z niekoľkých dôvodov nevyhnutné.

Slovenská republika sa od počiatku svojho vzniku hlási k trvalo udržateľnému rozvoju, ekologickej rovnováhe  a účinnej starostlivosti o životné prostredie. Vstupom do Európskej únie sme sa zároveň prihlásili k jej hodnotám, pričom jednou z nich je prechod k recyklačnej spoločnosti a najnovšie k obehovému hospodárstvu. Tieto vety môže každý z nás považovať za zbytočne kvetnaté, faktom je, že skládkovanie odpadov nám lepšie životné prostredie neprinesie za žiadnych okolností, snáď iba okrem tej, ak by iné možnosti neboli.

Slovenská republika patrí už niekoľko rokov medzi krajiny  s najnižším zákonným poplatkom (niekde je tento poplatok nazývaný daň) za uloženie odpadov na skládku. Aby sme vysvetlili o aký poplatok sa jedná, je to tá časť poplatku, ktorú vie štát regulovať. Ak platíte poplatok za uloženie odpadu na skládku, platíte celkovú sumu, v ktorej je zahrnutá jednak marža prevádzkovateľa skládky odpadov, ďalej finančná rezerva, ktorú si tento prevádzkovateľ musí zo zákona vytvárať na uzatvorenie skládky odpadov a zákonný poplatok, ktorý prevádzkovateľ zatiaľ musí odvádzať príslušnej obci, v ktorej území sa skládka odpadov nachádza. A práve zákonný poplatok je regulovateľný štátom a jeho hlavnou úlohou je predovšetkým znevýhodnenie skládkovania odpadov ako najhoršieho spôsobu nakladania s odpadom.

Ako sme už uviedli, Slovenská republika patrí už niekoľko rokov medzi krajiny s najnižším zákonným poplatkom za skládkovanie odpadov. Vyššie poplatky už nemajú len naši susedia (o západných krajinách ani nehovoriac) ale už aj mladšie členské štáty ako Rumunsko či Bulharsko. Najhoršia situácia je v oblasti poplatkov za skládkovanie komunálnych odpadov, kde je už dlhodobo poplatok na úrovni 5 EUR/tona. Takýto poplatok platí obec za zmesový komunálny odpad vtedy ak preukáže, že triedi viac ako 5 zložiek komunálnych odpadov. Keďže povinný triedený zber komunálnych odpadov platí pre obce od roku 2010, od kedy obce povinnosť zabezpečiť triedený zber pre papier, sklo, plasty, kovy a biologicky rozložiteľný odpad, je jasné že uvedených 5 zložiek už triedi každá obec alebo by tak aspoň robiť mala. Realita je v praxi bohužiaľ iná. Väčšina obcí o triedenom zbere ešte pred 2 rokmi ani nechyrovala, napriek tomu platila poplatok len 5 EUR, lebo všetko sa to riešilo cez čestné vyhlásenia, ktorými obec deklarovala prevádzkovateľovi skládky odpadov, že má zavedený triedený zber komunálnych odpadov v súlade so zákonom. Papier znesie všetko a dokázať obci, že v skutočnosti netriedi 5 zložiek, je prakticky nemožné. To sú bohužiaľ naše cesty „najmenšieho odporu“.

Nový zákon o poplatkoch, ktorý je v súčasnosti legislatívnom procese, však nastavuje každej obci neúprosné zrkadlo pravdy. Obec bude platiť za zmesový komunálny odpad podľa toho, aké množstvo komunálneho odpadu reálne vytriedi. A že to bude niektoré, menej „pripravené“ obce bolieť, je už teraz jasné. Ak niektorá obec totiž aj po 10 rokoch vykonávania triedeného zberu triedi na úrovni menšej ako 10%, pôjdu jej poplatky dramaticky hore. Je však potrebné povedať, že Ministerstvo životného prostredia SR je v tomto smere stále príliš zhovievavé a mohlo byť ešte tvrdšie. Ak by totiž ministerstvo postupovalo ako iné členské štáty, vôbec by ho nemuselo zaujímať úroveň triedenia v jednotlivých obciach a teda rozlišovať to, ktorá obec poctivo triedi alebo netriedi. Jednoducho by sa stanovil pre všetkých rovnaký poplatok a každý by sa musel snažiť dostať zo zmesového komunálneho odpadu maximum, resp. sa snažiť o jeho minimalizáciu akýmkoľvek možným spôsobom. Nie je teda pravda, že súčasný návrh zákona „trestá“ obce ktoré odpad triedia. Práve naopak, väčšiu odmenu si ani zaslúžiť nemohli. Nemôžeme sa zase tváriť, že odpad bude zadarmo. Nakladanie s odpadom je to rovnako ako každá iná služba ovplyvnená cenami energií, pohonných hmôt, výškou miezd, trhom atď.

Zákon o poplatkoch teda prinesie sedem úrovní vytriedenia, na základe ktorých bude obec platiť príslušnú sadzbu. Navrhované poplatky za uloženie zmesového komunálneho odpadu a objemného odpadu na skládku odpadov:

Hlavné heslo novej právnej úpravy znie „trieď koľko vládzeš a budeš platiť menej“. Ak obec bude vykonávať triedený zber naozaj efektívne, bude šetriť. Hlavné šetrenie však nespočíva v úspore finančných prostriedkov na výške plateného zákonného poplatku, ale v šetrení na každom jednom kilograme odpadu, ktorý neskoční v čiernej zbernej nádobe na zmesový KO (a následne na skládke odpadov), ale v triedenom zbere. Samozrejme, ešte podstatnejšie obec ušetrí na odpade, ktorý vôbec nevznikne. Tu nadobúda význam domáceho kompostovania nový rozmer a každá jedna obec by to mala pochopiť.  Pri súčasných cenových reláciách nakladania so zmesovým komunálnym odpadom možno konštatovať, že za každú tonu odpadov, ktoré obec neodovzdá na skládku odpadov ušetrí v priemere 50 EUR. V minulosti by šetrenie prostriedkov obce nebolo až také markantné, prenesením finančnej zodpovednosti za triedený zber na výrobcov vyhradených výrobkov je však význam triedeného zberu na rozpočet samospráv neprehliadnuteľný. Tvrdenie niektorých pseudoodborníkov, že domáce kompostovanie zavedením nového systému poplatkov nemá význam, je totálnym nepochopením celej ekonomiky komunálneho odpadového hospodárstva a filozofie nového zákona. Nejde o to, dať si do čitateľa vzorca toho čo najviac, aby som mal čo najväčšiu úroveň vytriedenia, ale ide o zníženie množstva zmesového komunálneho odpadu na maximálnu možnú mieru, t. j. kompostovať v domácnostiach nie len záhradný odpad, ale aj veľkú časť kuchynského odpadu, minimálne tú, ktorá je rastlinného pôvodu.

Jediným a dlhoročným bojovníkom proti zvýšeniu poplatkov za skládkovanie odpadov je Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS). Je to trochu paradox, keďže práve ZMOS by mal byť hlavným zástancom rozvoja triedeného zberu a recyklácie komunálnych odpadov na úkor ich skládkovania. Opak je však pravdou. Čo ich k tomu vedie nie je známe. Ich argumenty sa však v zásade počas uplynulých rokov nemenia. Sú o negatívnom vplyve na domácnosti a rozpočet samospráv, bez ohľadu na to, aké čísla a argumenty im ministerstvo predloží. A tentokrát sú ekonomické analýzy ministerstva nekompromisné. Ak sa obec venuje odpadovému hospodárstvu seriózne a nie len bezduchými čestnými vyhláseniami a hromadou kontajnerov uprostred obce, môže na poplatkoch za nakladanie so zmesovým komunálnym odpadom skutočne ušetriť. Ak sa totiž účinný triedený zber skombinuje s ešte účinnejším domácim kompostovaním, nádoby na zmesový komunál môžu skutočne z času na čas zívať prázdnotou. Tých dôkazov je už aj na Slovensku príliš veľa, aby sa dali prehliadať, resp. spochybniť. ZMOS však akoby vychádzal z predpokladu, že sa nič meniť nebude, odpadové hospodárstvo postojí na jednom mieste a všetci sa budeme tváriť, že iná cesta nie je.

Zákon o poplatkoch sa však netýka len komunálneho odpadu, sú tam ďalšie dôležité opatrenia, ktoré majú zmeniť systém odpadového hospodárstva k lepšiemu. Je to napríklad zvýšenie poplatkov za skládkovanie stavebných odpadov, zmena prerozdelenia poplatkov medzi samosprávy a Environmentálny fond, čo ocenia najmä samosprávy, ktoré sú dlhoročne neúspešnými žiadateľmi o dotáciu na svoje projekty, systémová zmena odvodu poplatku a kontrolnej činnosti atď.

Environmentálny prínos zvýšenia poplatkov za skládkovanie odpadov je nespochybniteľný. Sú tu však aj iné, menej dôležité dôvody. Akokoľvek sa nám nepáčia umelo stanovené ciele recyklácie komunálnych odpadov na rok 2020, sú tu, a všetci to musíme rešpektovať. Sú to síce environmentálne preteky ovplyvnené kreatívnymi štatistikami členských štátov a často sa pri nich stráca zmysel, ich výsledok sa však bude týkať všetkých. Európska komisia má niekoľko nástrojov, ako neplnenie cieľov recyklácie štátom „osladiť“. O pokute, ktorú by Slovenská republika pri nesplnení cieľa recyklácie platila, sa už hovorí dávno, no Európska komisia má aj iný nástroj. Ak nebude vidieť progres v recyklácií komunálnych odpadov, môže pristúpiť k obmedzeniu alebo úplnému zastaveniu finančných prostriedkov. Zavedenie vyšších poplatkov je jedným z opatrení, ku ktorým sme sa ako Slovenská republika zaviazali v rámci schvaľovacieho procesu Operačného programu Životné prostredie a cesty späť už niet. A Európska komisia nás na tento (zatiaľ nesplnený) záväzok už niekoľkokrát dôrazne upozornila.

Zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov sa po niekoľkoročnej márnej snahe ministerstva a tvrdého odporu Združenia miest a obcí Slovenska konečne dostalo do Národnej Rady Slovenskej republiky. Prvým čítaním prešiel zákon bez najmenších problémov. Verme teda, že zákonodarný zbor nepodľahne lobistickým tlakom jeho odporcov a konečne sa dočkáme právnej úpravy, ktorá vytvorí účinný tlak na rozvoj triedeného zberu a recyklácie komunálnych odpadov. Veľkým výkričníkom je v tomto smere aj nedávne varovanie Európskej komisie, ktorá opätovne upozornila Slovenskú republiku na možné nesplnenie cieľov recyklácie v roku 2020, pričom okrem iného upozornila aj na nízku úroveň poplatkov za skládkovanie komunálnych odpadov. Keďže túto správu s veľkou gráciou prezentovali viaceré politické subjekty, vrátane opozičných, majú teraz veľkú šancu ukázať, že zo Slovenska nechcú mať smetisko Eúrópy.