Zákaz dovozu odpadov nie je reálny, obmedzenie ich dovozu je nevyhnutné

Snaha o obmedzenie dovozu odpadu na Slovensko zo zahraničia nie je žiadne nóvum. Toto opatrenie sa zvažuje už niekoľko rokov, žiaľ, zatiaľ stále zostalo len v rovine diskusií. Voľný pohyb tovaru (pod ktorý patrí aj odpad) a nejasné ustanovenie rámcovej smernice o odpade tieto snahy zatiaľ vždy zabrzdili.

Odpad sa cezhranične prepravuje už dlhé roky a prepravovať sa stále aj bude. Najskôr je potrebné uviesť, že odpad sa nemôže na územie Slovenskej republiky voziť za účelom zneškodňovania. T.j. žiadny zahraničný odpad neskočí na slovenskej skládke odpadov ani v spaľovni, ktorá odpad energeticky nezhodnocuje.

Cezhraničná preprava odpadu môže byť uskutočnená len za účelom zhodnocovania odpadu, t.j. za účelom recyklácie (resp. materiálového zhodnotenia) alebo za účelom energetického zhodnotenia. Takýmto spôsobom sa už dlhodobo vozí odpad do oceliarní ale aj papier a lepenka, sklo alebo plasty do recyklačných závodov.

Veľká časť odpadu sa však vozí na energetické zhodnotenie, pričom majoritný podiel na tom majú cementárenské závody. Ako je uvedené v Programe odpadového hospodárstva SR na roky 2016-2020 (ďalej len „POH SR“), pri spoluspaľovaní sa využívajú tri vlastnosti odpadov – energetický obsah odpadov, obsah kovov, ktoré vylepšujú vlastnosti koncového produktu a obsah popola, v dôsledku čoho dochádza k materiálovému zhodnocovaniu odpadov a k ochrane životného prostredia znížením ťažby prírodných surovín a znížením emisií skleníkových plynov CO2. Spoluspaľovanie odpadov v cementárenských peciach je tzv. „bezodpadová technológia“, ktorá musí spĺňať prísne emisné limity z hľadiska ochrany ovzdušia.

Klasické spaľovne komunálnych odpadov spravidla odpad nedovážajú. Dokonca ak nevyužívajú energiu z odpadu, ani nemôžu. Tie spaľovne, ktoré využívajú energiu z odpadu a splnia podmienky pre prevádzkovanie zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu (tzv. činnosť R1), však rovnako využívajú odpad zo Slovenska, osobitne, ak sa bavíme o spaľovniach komunálneho odpadu. Podľa POH SR je v časti „Podmienky, obmedzenia a opatrenia pri cezhraničnej preprave odpadov, dovoze odpadov, vývoze odpadov a tranzite odpadov“ stanovené opatrenie podľa ktorého je možné zakázať cezhraničnú prepravu odpadov z iného ČŠ do SR a dovoz odpadov z iného ako ČŠ do SR za účelom energetického zhodnotenia odpadov činnosťou R1 podľa prílohy č. 2 v spaľovni odpadov označenej ako zariadenie na zhodnocovanie odpadu, ak by sa v dôsledku takejto cezhraničnej prepravy odpadov alebo dovozu odpadov musel vnútroštátny odpad zneškodňovať alebo spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s programom SR.

Toto obmedzenie je v POH SR ustanovené na základe článku 16 ods. 1 rámcovej smernice o odpade (2008/98/ES). Podľa tohto článku môžu členské štáty Odchylne od nariadenia (ES) č. 1013/2006 s cieľom chrániť svoju sieť obmedziť prichádzajúce zásielky odpadu určené pre spaľovne, ktoré sú označené ako zhodnocovacie zariadenia, ak sa zistilo, že v dôsledku takýchto zásielok by sa musel vnútroštátny odpad zneškodňovať alebo, že by sa musel odpad spracovať spôsobom, ktorý nie je v súlade s ich programami odpadového hospodárstva. Členské štáty musia takéto rozhodnutie oznámiť Európskej Komisii.

A práve slovné spojenie „zásielky odpadu určené pre spaľovne“, je pre možnosť obmedzenia dovozu odpadu podstatné. Cementárne nie sú v polohe spaľovní odpadov, napriek tomu, že podstata technológie spočíva v spaľovaní odpadu. Hlavným účelom cementárenských závodov nie je spaľovanie odpadu ale výroba cementu (resp. ak sa bavíme o vápenkárských závodoch, ich primárnym cieľom je výroba vápna). Preto sú tieto zariadenia považované za tzv. zariadenia na spoluspaľovanie odpadov. Časť problému teda stojí na právnej neistote, či možno aj zariadenia na spoluspaľovanie odpadov považovať v tomto smere za spaľovne odpadov. Ak je hlavným účelom článku 16 stanovenie podmienok pre dodržiavanie zásady sebestačnosti a zásady blízkosti, potom zariadenia na spoluspaľovanie odpadov musia byť postavené na tú istú úroveň ako spaľovne odpadov.

Hlavnou podmienkou pri obmedzení zahraničných zásielok odpadu je, aby sa vnútroštátny odpad zneškodňoval alebo ak sa s odpadom nakladá spôsobom, ktorý nie je v súlade s programom odpadového hospodárstva členského štátu. Obe podmienky sa vzájomne prelínajú a v Slovenskej republike sa týkajú hlavne skládkovania. V roku 2018 sa v Slovenskej republike na skládky odpadov uložilo 3,3 mil. ton odpadov. Celková miera skládkovania sa pohybovala na 25%. Ak sa však pozrieme len na komunálny odpad (v ktorom má Slovenská republika najväčšie záväzky), bolo na skládky odpadov uložených 55% komunálnych odpadov (okrem drobných stavebných odpadov). A práve komunálny odpad zo zariadení na úpravu odpadov je ten, ktorý zo zahraničia smeruje do slovenských cementární, samozrejme pod katalógovým číslom priemyselného odpadu 19 12 12, resp. 19 12 10. Na Slovensku pritom takéhoto odpadu (t.j. zmesového komunálneho odpadu) vznikne každoročne vyše 1 mil. ton, ktorý končí prevažne na skládkach odpadov.

Podľa Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2016-2020, strategickým cieľom odpadového hospodárstva SR pre obdobie rokov 2016 až 2020 je zásadné odklonenie odpadov od ich zneškodňovania skládkovaním obzvlášť pre komunálne odpady. Podmienky pre obmedzenie dovozu zahraničného odpadu do spoluspaľovacích zariadení sú teda splnené, keďže vysoká miera skládkovania komunálnych odpadov, ktorá je v rozpore s hlavným cieľom Programu odpadového hospodárstva SR na roky 2016-2020, umožňuje členskému štátu uplatniť ustanovenie na obmedzenie dovozu odpadu.

Otázkou stále ostáva výklad slovného spojenia „zásielky odpadu určené pre spaľovne“, ktoré má však zmysle len v tom prípade, ak sa slovo „spaľovne“ bude chápať ako technologický proces spracovania odpadu a nie kategorizácia podľa primárneho určenia zariadení nakladania s odpadom, t.j. spaľovne vs spoluspaľovne.

Netvárme sa však, že cezhraničná preprava odpadu je niečo výnimočné a zlé, môže nastať prípad, že budeme musieť zo Slovenska odpad vyvážať a nie len odpad ostatný ale aj odpad nebezpečný. Ak by potom ostatné členské štáty postupovali rovnako ako chce teraz MŽP SR, asi by sme z toho nadšení neboli. Cezhraničná preprava má svoje pravidlá nastavené dosť prísne, napriek tomu ju využívajú všetky krajiny a úplne v iných množstvách o akých sa bavíme na slovenské pomery. Okrem toho je potrebné zohľadniť aj to, že cementárne asi nebudú riskovať ohrozenie svojej technologickej prevádzky dovozom odpadu, ktorý by nespĺňal požadované parametre kvality a výhrevnosti, keďže odpad je v tomto prípade nositeľom energie potrebnej k dosahovaniu požadovaných prevádzkových teplôt spaľovania. Teplota v cementárenskej peci dosahuje hodnoty až 2000 °C, takže sa materiály degradujú až na základné prvky, ktoré sa stávajú súčasťou výrobku. Na rozdiel od klasických spaľovní odpadov majú cementárenské pece preto obmedzenejšie portfólio odpadov, ktoré musia byť v úplne inej kvalite a konzistencii ako pri „klasických“ spaľovniach odpadov. Ich využitie v infraštruktúre odpadového hospodárstva je však dôležité a bolo by chybou nevyužívať ich kapacity, okrem iného aj z dôvodu, že by sa museli vrátiť k spaľovaniu fosílnych palív, čo je z pohľadu trvalo udržateľného rozvoja krokom vzad.

Kapacity cementární na Slovensku, ktoré využívajú na spoluspaľovanie odpad sa pohybujú na úrovni cca 400 tis. ton/ročne, časť z nich by sa preto rozhodne mala využívať na energetické zhodnocovanie domáceho odpadu, je však potrebné nastaviť adekvátnu hranicu a dovoz odpadu správnou mierou obmedziť tak, aby nebola ohrozená technologická prevádzka cementárenských závodov a zároveň nedošlo k neuváženému kroku v zákaze dovozu, ktorý by mohol mať pre Slovensko horší finančný dopad, ako benefit z využívania kapacít spaľovania pre slovenských pôvodcov odpadu.

Autor: Maroš Záhorský