Komunálny odpad vo svete – časť II – Skládkovanie

Krajiny OECD a niektoré ďalšie krajiny ročne uložia na skládky odpadov 500 miliónov ton komunálneho odpadu. Ktorá krajina už skládkovanie nepozná a kto patrí medzi skládkovú veľmoc, sa dozviete v tomto článku.

Skládky odpadov predstavujú celosvetovo suverénne najpoužívanejší spôsob nakladania s odpadom. Technologicky predstavuje skládka odpadov v zásade jednoduchšiu inžiniersku stavbu, zloženú predovšetkým zo zemných prác, tesniacich vrstiev a objektov zabezpečujúcich riadenie vodného režimu priesakových kvapalín, keďže skládka odpadov je počas aktívnej prevádzky otvorená v priamom kontakte so zrážkovými vodami. Okrem toho musí skládka samozrejme obsahovať aj technologické riešenie zachytávania a odvádzania skládkového plynu, najmä ak je určená na skládkovanie neupraveného zmesového komunálneho odpadu. Samozrejme, náročnosť stavebno-technického riešenia skládky odpadov stúpa s veľkosťou skládky odpadov, charakterom ukladaných odpadov ale najmä legislatívnymi požiadavkami na budovanie skládok odpadov, ktoré sa celosvetovo veľmi odlišujú a v mnohých krajinách nie sú stanovené vôbec. Môže sa teda doslova jednať len o jamu s odpadom ale aj o náročnú stavbu spojenú s kogeneráciou skládkového plynu. Pre porovnanie skládka odpadu v Las Vegas v Nevade má skoro takú rozlohu, ako územie Starého mesta v Bratislave a denné množstvo uloženého odpadu presiahne aj ročnú kapacitu niektorých našich skládok.

V rámci Európskej únie neexistuje zatiaľ žiadna krajina, ktorá by na skládku odpadov neuložila ani jednu tonu komunálneho odpadu, hoci mnohé sa už k tomu približujú. Tento fakt uvádzame v kontexte mnohých nepravdivých tvrdení, že skládkovanie odpadov je v mnohých krajinách úplne zakázané. Aj západné krajiny dávno pochopili hlúposť podobných zákazov a skládkovanie odpadov znižujú účinnými ekonomickými opatreniami, ktoré skládkovanie odpadov znevýhodnia oproti iným spôsobom nakladania. Okrem toho, napriek tomu, že skládka odpadov je často nazývaná aj „skládka komunálneho odpadu“ alebo „skládka tuhého komunálneho odpadu“, spravidla slúži aj pre zneškodňovanie priemyselných odpadov a zakázať skládkovanie by bolo v tomto kontexte veľmi nebezpečné, keďže priemyselné odpady sú svojim rôznorodým charakterom nevyspytateľné a často nerecyklovateľné. Toto sa týka napr. veľkej skupiny tzv. „minerálnych odpadov“, ktoré často nemôžu skončiť ani v spaľovni a neexistencia skládkových kapacít by mohla spôsobiť dosť veľký environmentálny problém.

Nekorunovanými kráľmi skládkovania sú krajiny Čile a Nový Zéland, ktoré na skládky odpadov uložia celý objem komunálneho odpadu, ktorý v krajine vznikne. Vysoký podiel skládkovania nad 90% majú ešte Mexiko a Turecko. Najhoršou krajinou EÚ  v skládkovaní je Malta, ktoré ročne uloží na skládky odpadov 86% vzniknutého komunálneho odpadu a Grécko s 80% skládkovaním komunálneho odpadu.

Z hľadiska absolútneho množstva uloženého odpadu na skládky odpadov opätovne vedú USA, ktoré ročne skládkujú 124 mil. ton komunálneho odpadu, teda 52% z celkového vzniku. Významná je ešte produkcia Číny so 105 mil. skládkovaných komunálnych odpadov a úrovňou skládkovania 73%. Hoci nie sú k dispozícii údaje za Rusko, pravdepodobne by v množstve uloženého komunálneho odpadu na skládky skončilo na treťom mieste, keďže ročne produkuje 80 mil. ton a dominantná časť odpadov je zneškodňovaná práve skládkovaním.  Zaujímavá je ešte produkcia Indie, ktorá má za sledované obdobie k dispozícii jediný údaj, 22 mil. ton komunálnych odpadov uložených na skládky odpadov. Údaj však určite nie je kompletný a navyše pri Indii nie je k dispozícii údaj o vzniku komunálneho odpadu, takže nie je možné ani vypočítať približnú mieru skládkovania.

Slovenská republika uloží na skládky odpadov 61% komunálnych odpadov a spomedzi krajín EÚ sa nachádza na 22 mieste. Horšie krajiny v skládkovaní komunálneho odpadu ako Slovensko sú spomedzi krajín EÚ Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Cyprus, Grécko a Malta. Ak sa chceme posunúť v úrovni skládkovania KO na lichotivejšie miesto, musíme úroveň skládkovania znížiť minimálne o 6%, aby sme sa dostali na úroveň Španielska, čo je dosť výrazný skok. Spomedzi krajín V4 je na tom najlepšie Poľsko, ktoré deklaruje skládkovanie na úrovni 42%. Naši západní susedia uložili v roku 2017 na skládky odpadov 48% komunálneho odpadu.

Jedinou krajinou na svete, ktorá nepozná skládkovanie komunálneho odpadu je Švajčiarsko. Ako jedinej krajine jej pri skládkovaní komunálneho odpadu svieti v absolútnom vyjadrení nula. Druhou a treťou najmenej „skládkovou krajinou“ je Nemecko a Švédsko, kde síce bol na skládky odpadov uložený komunálny odpad, ale v percentuálnom vyjadrení skládkujú predmetné krajiny 0%. Veľmi nízku úroveň skládkovania vykazujú všetky škandinávske krajiny, štáty Beneluxu a spomedzi krajín mimo EÚ ešte dominuje Japonsko s 1% úrovňou skládkovania.

Autor: Maroš Záhorský