Slovensko ako „skládková veľmoc“? Pri pohľade na všetok skládkovaný odpad tento obraz nesedí. Fínsko ukladá na skládky na obyvateľa približne 35-krát viac odpadu, Švédsko 17-krát a Rakúsko vyše sedemkrát viac než Slovensko. Ak chceme hovoriť o záťaži krajiny, nestačí sa pozerať iba do nádoby na zmesový komunálny odpad.
Debaty o skládkovaní sa u nás už pomerne dlhšiu dobu sústreďujú najmä na zmesový komunálny odpad. Oveľa menej pozornosti dostávajú milióny ton odpadov z ťažby, priemyslu a výstavby. Pritom aj tieto odpady zaťažujú krajinu a niektoré sú dokonca vzhľadom na obsah nebezpečných látok oveľa horšie ako zmesový odpad z domácností.
Pozrime sa preto na všetok odpad uložený na skládky v krajinách EÚ v roku 2024. Porovnáme celkové tony aj kilogramy na obyvateľa a rozoberieme, čo tieto množstvá tvorí.
Na Slovensku dva milióny ton vo Fínsku vyše sedemdesiat
Slovensko v roku 2024 uložilo na skládky 2,04 milióna ton odpadu. Fínsko 74,17 milióna, Švédsko 67,41 milióna, Nemecko 59,11 milióna a Francúzsko 56,19 milióna ton. Rakúsko vykázalo 25,24 milióna ton.
Veľkosť krajiny však nie je všetko. Na obyvateľa Slovenska pripadalo 376 kilogramov skládkovaného odpadu. Priemer EÚ dosiahol 1 299 kilogramov, približne triapolnásobok. Vo Fínsku to bolo 13 197 kilogramov, v Bulharsku 6 597, vo Švédsku 6 377, v Estónsku 4 126 a v Rakúsku 2 750 kilogramov.
Tieto čísla samozrejme zahŕňajú aj hospodársku sféru. Nehovoria, koľko odpadu vyhodil každý obyvateľ doma, ale koľko sa ho v krajine skládkovalo v prepočte na počet obyvateľov. Celé poradie krajín EÚ je v tabuľke na konci článku.
Čo končí na skládkach
Za vysokými číslami stoja rozdielne odpady. Vo Fínsku, Švédsku a Bulharsku dominujú ostatné minerálne odpady. V Luxembursku a Rakúsku zeminy. Estónsko má vysoké množstvá odpadov zo spaľovania a chemických odpadov. Ich pôvod vysvetľuje rozdiely medzi krajinami. Nerobí ich však neviditeľnými ani automaticky neškodnými.
Pojem „minerálne odpad“ nie je pre bežného čitateľa veľmi známy, neexistuje ani jeho jednoznačná definícia. S týmto pojmom sa stretnete hlavne pri medzinárodnom výkazníctve. Medzi minerálne odpady patrí napr. stavebná suť, zemina a kamene z výkopov, zvyšky hornín z ťažby a materiál vybagrovaný z dna riek či prístavov. Do tejto skupiny sa podľa Eurostatu započítava aj kontaminovaná zemina, ak je evidovaná ako odpad.
Fínsko skládkuje takmer 29 miliónov ton nebezpečného odpadu
Z fínskeho skládkovania tvorili ostatné minerálne odpady 63,32 milióna ton, teda 85,4 %. Ďalších 9,63 milióna ton predstavovali zeminy. Spolu vysvetľujú viac než 98 % celkového množstva.
Zásadné je aj zloženie. Až 28,89 milióna ton všetkého skládkovaného odpadu bolo klasifikovaných ako nebezpečný odpad. To je takmer 39 % fínskeho skládkovania. Z toho 28,49 milióna ton pripadalo na ostatné minerálne odpady.
Ťažba má v tomto obraze kľúčové postavenie. Fínsky environmentálny portál uvádza, že v roku 2024 pochádzalo 95 % vzniknutého nebezpečného odpadu z ťažby nerastných surovín. Časť nárastu oproti starším rokom súvisí aj s tým, že sa významná časť odpadov z ťažby a spracovania nerastov dnes klasifikuje ako nebezpečná.
Švédsko a Bulharsko majú desiatky miliónov ton minerálnych odpadov
Vo Švédsku tvorili ostatné minerálne odpady 62,97 milióna ton, teda 93,4 % skládkovania. Zeminy pridali ďalších 4,6 %. Podľa švédskej environmentálnej agentúry vytvoril ťažobný sektor v roku 2024 približne 77 % všetkého vzniknutého odpadu.
V Bulharsku tvorili ostatné minerálne odpady 36,93 milióna ton a odpady zo spaľovania 3,64 milióna ton. Spolu predstavovali 95,5 % skládkovaného množstva. Kategória ostatných minerálnych odpadov je širšia než banský odpad, vysoké čísla však jednoznačne neurčuje obsah domácich zberných nádob.
Rakúsko a Luxembursko ukladajú najmä zeminy
V Rakúsku smerovalo na skládky 22,62 milióna ton zemín. Tvorili 89,6 % skládkovania, ďalšie 4 % pripadali na minerálne stavebné a demolačné odpady. V Luxembursku zeminy predstavovali až 98,4 % celku.
Zeminy nemajú automaticky rovnaké riziká ako nebezpečný chemický odpad. Stále však ide o materiál, ktorý sa ukladá v krajine a zaberá priestor. Pri hodnotení skládkovania patrí do celkového obrazu rovnako ako komunálny odpad.
Estónsko skládkuje najmä odpady zo spaľovania a chemické odpady
Estónsko uložilo na skládky 4,49 milióna ton odpadov zo spaľovania a približne 960-tisíc ton chemických odpadov. Tieto dve kategórie tvorili 96,3 % skládkovania. Takmer celé uvedené množstvo chemických odpadov bolo nebezpečné. Nebezpečné odpady spolu predstavovali 17,2 % estónskeho skládkovania.
Aj v ďalších veľkých skládkovateľských krajinách dominujú odpady mimo domácností. V Nemecku tvorili ostatné minerálne odpady 53,6 % a zeminy 20,2 %. Vo Francúzsku zeminy predstavovali 50,5 % a minerálne stavebné a demolačné odpady 19,2 %. V Poľsku pripadalo 65,6 % na ostatné minerálne odpady a 17,5 % na odpady zo spaľovania.
Minerálny neznamená neškodný
Európska komisia upozorňuje, že niektoré odpady z ťažby a spracovania nerastných surovín obsahujú nebezpečné látky vrátane ťažkých kovov. Môžu spôsobovať kyslé alebo alkalické výluhy a znečisťovať vodu a pôdu. Riziká súvisia aj so stabilitou zariadení na ich ukladanie.
Hmotnosť a nebezpečnosť sú dve rôzne veci. Nie každý minerálny odpad je nebezpečný, ale milióny ton nebezpečných minerálnych odpadov nemožno odbiť slovami, že nejde o komunálny odpad. Fínske čísla to ukazujú dostatočne jasne.
Slovensko má problém so spôsobom nakladania nie s rekordnou tvorbou
Na Slovensku tvorili odpady z domácností a podobné odpady, predovšetkým zmesový komunálny a objemný odpad, 48,6 % všetkého skládkovaného množstva. Išlo o 991-tisíc ton. Odpady zo spaľovania predstavovali 17,7 %, minerálne odpady zo spracovania odpadov a stabilizované odpady 9,9 % a zvyšky z triedenia 6,3 %.
Pozornosť venovaná komunálnemu odpadu má teda dôvod. Slovensko však nie je výnimočné jeho vysokou tvorbou. V kategórii odpadov z domácností a podobných odpadov vzniklo v roku 2024 na obyvateľa 220 kilogramov. Dvadsať z 26 krajín EÚ s dostupnými údajmi vykázalo viac. Na Cypre to bolo 483 kilogramov, v Portugalsku 413, v Maďarsku 391 a v Česku 328 kilogramov.
Slabé miesto je inde: na slovenské skládky smerovalo 183 kilogramov tejto kategórie na obyvateľa. To bola siedma najvyššia hodnota medzi krajinami s dostupnými údajmi. Dánsko pritom vykázalo vznik 344 kilogramov na obyvateľa, ale priame skládkovanie len 5 kilogramov. Holandsko vznik 339 kilogramov a skládkovanie 4 kilogramy. Zvyšky po spracovaní, napríklad popol alebo zvyšky z triedenia, sa vykazujú osobitne.
Rakúsko vytvorilo 277 kilogramov tejto kategórie na obyvateľa, viac než Slovensko. Priamo jej však skládkovalo iba 431 ton za celú krajinu. Slovensko 991 258 ton. Tu je priestor na zlepšenie, ktorý netreba zakrývať.
Slovinsko ukazuje že sa dá recyklovať viac a skládkovať menej
Slovinsko v roku 2024 recyklovalo približne 62 % komunálneho odpadu. Celkovo skládkovalo 363 722 ton všetkých odpadov, teda 171 kilogramov na obyvateľa. Slovensko 376 kilogramov.
V kategórii odpadov z domácností a podobných odpadov vzniklo v Slovinsku 175 kilogramov na obyvateľa a priamo sa skládkovalo 38 kilogramov. Na Slovensku to bolo 220 a 183 kilogramov. Slovinsko teda tejto kategórie vytvára menej a skládkuje jej na obyvateľa približne päťkrát menej.
Ani vysoká recyklácia neznamená nulové skládky. Zo slovinského skládkovania tvorili ostatné minerálne odpady 52,3 %, odpady z domácností a podobné odpady 22,3 % a zvyšky z triedenia 17,2 %. Slovinsko však dosahuje nízke skládkovanie aj pri pohľade na všetky odpady.
Slovinsko však má problém v oblasti výkazníctva, kde je zatiaľ panuje veľké ticho a kde budú mať problém viaceré krajiny. Má dve rôzne miery recyklácie. Eurostat vo svojej dlhodobej štatistike uvádza, že Slovinsko v roku 2024 recyklovalo 62,4 % komunálneho odpadu. Slovinská environmentálna agentúra (ARSO) však podľa metodiky na hodnotenie cieľov EÚ vykázala za ten istý rok 55,1 % odpadu recyklovaného alebo pripraveného na opätovné použitie. Rozdiel 7,3 percentuálneho bodu je dôležitý pri hodnotení výsledku: vyšší údaj môže vzbudiť dojem, že Slovinsko hranicu cieľa 55 % prekročilo s výraznou rezervou, hoci podľa metodiky na hodnotenie cieľa bolo nad ňou len o 0,1 percentuálneho bodu.
Skládkovanie na Slovensku ďalej klesá
Pozitívny vývoj pokračuje aj v roku 2025. Kým Eurostat za rok 2024 uvádza približne 2,04 milióna ton skládkovaného odpadu, zo súčtu údajov Štatistického úradu SR za rok 2025 vychádza 1,76 milióna ton komunálneho odpadu a odpadu z hospodárstva.
Klesajú obe zložky. Podľa ŠÚ SR sa skládkovanie odpadu z hospodárstva znížilo z 1,05 milióna na 794-tisíc ton a komunálneho odpadu z 1,01 milióna na 966-tisíc ton. V súčte rovnakých dvoch tabuliek je to medziročne približne o 294-tisíc ton menej, pokles o 14,3 %.
Príčina poklesu skládkovania priemyselného odpadu je jasná: ukončenie spaľovania uhlia v elektrárňach Nováky a Vojany, kde po odstavení prestali vznikať popol a popolček zo spaľovania uhlia a súvisiace odpady z čistenia spalín. Ak niektorí nevedia, tak V Novákoch aj vo Vojanoch zachytávali popolček zo spalín elektroodlučovačmi. Na niektorých blokoch potom odstraňovali oxid siričitý mokrou vápencovou vypierkou. Spaliny pri nej prechádzali cez zariadenie, v ktorom sa rozprašoval jemne mletý vápenec rozmiešaný vo vode. Výsledkom reakcie bol energosadrovec, teda síran vápenatý, chemicky rovnaký ako prírodný sadrovec. Pri fluidných kotloch prebiehalo odsírovanie priamo pri spaľovaní a vznikali suché zvyšky, ktoré sa zachytávali spolu s popolom.
Výsledok čistenia spalín v uhoľných elektrárňach bolo, že sa na skládky odpadov ročne ukladalov priemere 300 tis. ton tuhých reakčných splodiny z odsírovania dymových plynov na báze vápnika. Pokles skládkovania odpadu je výsledok, ktorý si zaslúži zaznieť rovnako jasne ako kritika, pretože to bol práve štát, ktorý sa rozhodol uhoľné elektrárne vypnúť.
Rovnaký meter pre všetkých
Slovensko má čo zlepšovať pri nakladaní so zmesovým komunálnym a objemným odpadom. Čísla však nepotvrdzujú obraz krajiny, ktorá by v európskom porovnaní všetkých odpadov patrila medzi skládkové veľmoci. Na obyvateľa skládkujeme výrazne menej než priemer EÚ a novšie domáce údaje ukazujú ďalší pokles.
Ak sa bavíme o krajinách „zasypaných odpadom“, bavme sa o všetkých odpadoch. Aj o desiatkach miliónov ton z ťažby a priemyslu. Aj o nebezpečných odpadoch. Rovnakým metrom pre Slovensko, Fínsko, Švédsko aj Rakúsko.
Skládkovanie všetkých odpadov v krajinách EÚ v roku 2024
Zoradené podľa kilogramov na obyvateľa. Celkové množstvo v tonách je vo vedľajšom stĺpci. Zdroj Eurostat
| Krajina | Skládkovaný odpad Tony | Kg na obyvateľa |
|---|---|---|
| Fínsko | 74 168 088 | 13 197 |
| Bulharsko | 42 492 580 | 6 597 |
| Švédsko | 67 407 084 | 6 377 |
| Estónsko | 5 662 909 | 4 126 |
| Luxembursko | 2 663 117 | 3 934 |
| Rakúsko | 25 240 064 | 2 750 |
| Grécko | 10 760 361 | 1 037 |
| Francúzsko | 56 192 146 | 817 |
| Poľsko | 29 072 300 | 795 |
| Nemecko | 59 113 814 | 708 |
| Španielsko | 30 772 329 | 630 |
| Írsko | 3 366 566 | 624 |
| Cyprus | 551 033 | 565 |
| Malta | 265 868 | 467 |
| Česko | 4 733 531 | 434 |
| Chorvátsko | 1 659 921 | 429 |
| Maďarsko | 3 669 278 | 384 |
| Slovensko | 2 038 089 | 376 |
| Portugalsko | 3 993 827 | 354 |
| Litva | 871 717 | 302 |
| Dánsko (b) | 1 782 919 | 298 |
| Belgicko | 3 331 162 | 281 |
| Taliansko | 12 131 889 | 206 |
| Slovinsko | 363 722 | 171 |
| Lotyšsko | 297 426 | 159 |
| Holandsko | 2 801 600 | 156 |
| Rumunsko | Údaj nie je dostupný | Údaj nie je dostupný |