Reakcia na článok denníka Pravda z 20. septembra 2026 · Pôvodný článok
Článok denníka Pravda o skládkach a odpadoch obsahuje závažné číselné chyby, zamieňa odlišné štatistické ukazovatele a z neúplných súvislostí vyvodzuje zavádzajúce závery. Takéto nedostatky podstatne menia obraz, ktorý si čitateľ vytvorí o odpadovom hospodárstve na Slovensku. Vyžadujú si vecnú opravu.
V tejto reakcii sa sústredím na údaje o skládkovaní a na ich interpretáciu. Problémy s nelegálnym ukladaním odpadu treba riešiť. O to dôležitejšie je jasne odlišovať nepovolené uloženie odpadu, historické environmentálne záťaže a riadne povolené skládky.
Najviac skládok je na západnom Slovensku
Údaj o 81 skládkach nie je predmetom mojej výhrady. Nesedí ich regionálne rozloženie: na západné Slovensko pripadá 32 skládok, na stredné Slovensko 23, na východné Slovensko 20 a na Bratislavský kraj šesť. Pri tomto regionálnom členení je záver jednoznačný: najviac skládok je na západnom Slovensku.
Európsky cieľ sa týka množstva uloženého odpadu
Žiadny plán EÚ na znižovanie počtu skládok odpadov neexistuje a nikdy neexistoval. Cieľ znížiť skládkovanie nemožno zamieňať s povinnosťou znižovať počet skládok. Smernica 1999/31/ES o skládkach odpadov v článku 5 ods. 5 stanovuje, aby sa do roku 2035 množstvo skládkovaného komunálneho odpadu znížilo na 10 % alebo menej z celkového množstva vzniknutého komunálneho odpadu podľa hmotnosti. Tento ukazovateľ nesleduje počet prevádzok.
Samotné zatvorenie skládky nezaručuje, že sa uloží menej odpadu. Bez dostupných alternatív sa môže odpad presmerovať na inú skládku. Rozhodujú aj kapacity a rozmiestnenie zariadení, predchádzanie vzniku odpadu, triedenie, recyklácia, možnosti zhodnotenia zvyškového odpadu a ekonomické podmienky. Hodnotiť plnenie cieľa iba podľa počtu skládok je preto vecne nesprávne.
Milión ton nepredstavuje 500 kilogramov na obyvateľa
Pri približne 5,4 milióna obyvateľov vychádza jeden milión ton odpadu na približne 185 kilogramov na obyvateľa. Prepočet je jednoduchý: 1 000 000 ton × 1 000 kilogramov ÷ 5 400 000 obyvateľov. Hodnota 500 kilogramov zodpovedá pri rovnakom počte obyvateľov približne 2,7 milióna ton. Rozdiel je príliš veľký na to, aby sa dal vysvetliť zaokrúhlením. Vznik komunálneho odpadu a množstvo uložené na skládky sú dva odlišné ukazovatele.
Rovnako treba uvádzať rok, ku ktorému sa údaje vzťahujú. Celkové skládkovanie na úrovni približne 2,5 milióna ton sa týkalo roku 2023. V roku 2024 kleslo približne na dva milióny ton. Nie je to nijaký zázrak, je to spojené so skončením spaľovania uhlia, kde sa odpady produkované týmto energetickým odvetvím podieľali významnou mierou na vysokej úrovni skládkovania odpadu.
O závislosti od skládok rozhodujú materiálové toky
Slovenské odpadové hospodárstvo zahŕňa hustú sieť zariadení na spracovanie odpadov, ktorá zahŕňa kompostárne, bioplynové stanice, recyklačné zariadenia na kovy, plasty a papier, zariadenia na spracovanie elektroodpadu či starých vozidiel aj ďalšie prevádzky na úpravu a spracovanie odpadu. Odpadové hospodárstvo v SR teda nie je možné vyhodnotiť veľmi zjednodušene, ako závislé od skládok odpadov, tento stav tu bol možno pred rokom 1990.
Pri azbeste treba presne pomenovať riziká
Pasáž o azbeste neoddeľuje dostatočne zrozumiteľne všeobecnú charakteristiku nebezpečného odpadu od vlastností konkrétneho materiálu. Zoznam možných nebezpečných vlastností odpadu nemožno čítať ako zoznam vlastností, ktoré má automaticky každý nebezpečný odpad.
Azbest predstavuje vážne zdravotné riziko, najmä pri uvoľňovaní a vdychovaní vlákien. Je karcinogénny a môže spôsobovať aj ďalšie závažné ochorenia. Samotná prítomnosť azbestu však neznamená, že materiál je infekčný alebo korozívny. Presnosť pri vysvetľovaní týchto rizík je nevyhnutná; ich zľahčovanie by bolo rovnako nesprávne ako zamieňanie jednotlivých vlastností.
Európske pravidlá navyše za presne stanovených podmienok umožňujú ukladať stavebné materiály obsahujúce azbest a ďalšie vhodné azbestové odpady aj na skládky odpadu, ktorý nie je nebezpečný. Upravuje to bod 2.3.3 prílohy rozhodnutia Rady 2003/33/ES. Ide o osobitný režim s ochrannými podmienkami, nie o všeobecné povolenie ukladať takýto odpad na ľubovoľnú skládku. Na Slovensku však táto možnosť nie je prevádzkovateľmi skládok odpadov využívaná.
Vek skládky odpadov a jej technický stav sú dve rôzne otázky
Rok začatia prevádzky sám osebe nevypovedá o dnešnom technickom zabezpečení skládky. Zariadenie otvorené v deväťdesiatych rokoch musí plniť rovnaké stavebno-technické požiadavky, ako nová skládka odpadov. Nevytvárajme tu obraz, že tu máme staré nezabezpečené skládky odpadov. Toto skončilo v roku 2009, kedy bol posledný termín a zosúladenie prevádzkovania skládok odpadov podľa európskych požiadaviek. A to sa väčšina skládok odpadov splnila stavebno-technické požiadavky už dávno pred tým. Samozrejme, že tu stále máme aj skládky odpadov, ktoré sú nevyhovujúce, nerekultivované, ale tie nemôžeme počítať medzi riadené a povolené skládky odpadov.
Pri hodnotení počtu skládok treba uviesť aj dlhodobý vývoj. Na Slovensku ich bolo približne 130 v roku 2010, 160 v roku 2005, 230 v roku 2000 a približne 450 v deväťdesiatych rokoch. Tento pokles nemožno pri opise vývoja obísť.
Rovnako treba odlišovať novú skládku od rozšírenia existujúcej prevádzky. Skládka v Michalovciach je podľa prevádzkovej histórie v činnosti od roku 2002. A otvorenie kazety na inertný odpad v Dežericiach nemá nič spoločné s cieľom obmedzovania skládkovania komunálneho odpadu do roku 2035.
Stavebný odpad nie je totožný s odpadom odvetvia stavebníctva
Zásadnou metodickou chybou je zamieňanie druhu odpadu s ekonomickou činnosťou jeho pôvodcu. Podiel odpadu vykázaného subjektmi zaradenými do odvetvia stavebníctva nevyjadruje podiel všetkého stavebného a demolačného odpadu. Ten vzniká aj podnikom a organizáciám zaradeným do iných odvetví a zahŕňa prakticky celú súkromnú aj verejnú sféru.
4% odpadov produkuje priamo odvetvie stavebníctva, teda spoločnosti, ktoré majú stavby ako hlavný predmet podnikania a takto ich eviduje ŠÚSR. Stavebný odpad je však produkovaný v celej sfére súkromnej aj verejnej správy a aj v SR je jeho podiel na celkovom vzniku odpadu obrovský. V roku 2024 predstavoval tento podiel v SR 36%. Ako vidíte, moc sa od EÚ, kde je podiel 38,4%, nelíšime. Len je potrebné porovnávať porovnateľné.
Každé percento potrebuje jasný základ výpočtu
Nejasná je aj formulácia s údajom 42 % pri nebezpečnom odpade. Podiel priemyslu na vzniku nebezpečného odpadu a podiel nebezpečného odpadu na celkovom vzniku odpadov sú dva odlišné ukazovatele. Ak sa číslo vzťahuje na prvý z nich, musí to byť v texte jednoznačne uvedené. Ako podiel nebezpečného odpadu na všetkých odpadoch Slovenska ho čítať nemožno bez doloženia príslušných údajov. Takto formulovaná veta vytvára priestor na zásadne nesprávnu interpretáciu. Nebezpečný odpad sa totiž podieľa na celkovom vzniku odpadu 4-5%, a to aj historicky.
Tvrdenie o väčšine stavebného odpadu na skládkach neobstojí
Pri približne 4,5 milióna ton vzniknutých stavebných odpadov a 200- až 250-tisíc ton uložených na skládky vychádza podiel skládkovania približne na 4,4 až 5,6 %. Pri rovnakom období a rozsahu sledovaných odpadov je to v priamom rozpore s tvrdením, že na skládke odpadov končí väčšina.
Nízky podiel evidovaného skládkovania sám osebe neznamená, že sa všetok zostávajúci odpad recykluje alebo že neexistuje nelegálne nakladanie. Recyklácia, spätné zasypávanie, ďalšie spôsoby zhodnocovania a skládkovanie sa musia vykazovať a vysvetľovať oddelene. Záver o väčšine musí byť podložený konkrétnou bilanciou. Bez nej je to nepodložené zovšeobecnenie.
Závažné chyby si vyžadujú opravu
Čitateľ má právo očakávať, že článok o odpadoch bude dôsledne rozlišovať medzi vznikom odpadu a jeho skládkovaním, medzi druhmi odpadu a odvetviami hospodárstva aj medzi počtom zariadení a množstvami, ktoré spracúvajú. Keď sa tieto pojmy zamieňajú, výsledkom je skreslený obraz celého odvetvia.
Uvedené nedostatky nemožno odbaviť ako drobné štylistické nepresnosti. Zasahujú do čísel aj do záverov, ktoré sa čitateľovi predkladajú. Kritická diskusia o odpadovom hospodárstve má zmysel vtedy, keď stojí na overiteľných faktoch a nie na domnienkach a všeobecných floskulách.