Zbytočnosť menom zálohovanie

„Budeme prvá krajina v strednej Európe, ktorá zavedie zálohovanie plastových fliaš a plechoviek.“ Aj toto je jeden zo „silných“ argumentov bývalého ministra životného prostredia obhajujúcich zavedenie tohto environmentálneho nezmyslu roka, ktorý nás bude stáť obrovské peniaze bez výsledku a prínosu.

Keď v roku 2018 Minister životného prostredia Slovenskej republiky László Sólymos ohlásil, že je zvažuje zaviesť zálohovanie nápojových obalov, bola to v zásade pozitívna správa. Pozitívna preto, lebo umelé a nezmyselné blokovanie tejto témy zo strany potravinárov, prinášalo do problematiky triedeného zberu zbytočné napätie. Výsledkom tabuizovania akejkoľvek témy je na konci spravidla presne opačný efekt a nad argumentami víťazia emócie. Presne toto sa stalo v prípade zálohovania.

Krátko na to, ako minister ohlásil, že je rozhodnutý zaviesť zálohovanie nápojových obalov, vznikla akoby náhodou štúdia Inštitútu environmentálnej politiky „Skutočná cena zálohy“. Nazvali ju štúdiou diskusnou. Logicky očakávate, že nastane diskusia, tá však neprišla. Napriek tomu, že štúdia bola spracovaná kvalitne, nejednalo o štúdiu úvodnú alebo teda diskusnú, bola to štúdia účelová, objednaná na konkrétny zámer. Že sa na základe tejto štúdie zavádza zálohovanie, je hanba. Štúdia sa totiž zameriava hlavne na to, za akých podmienok a teda najmä výšky zálohu, je zálohovanie účinné. Štúdia nepojednáva o súčasnom stave triedeného zberu nápojových obalov, jeho výhodami a nevýhodami v porovnaní so zálohovaním, podmienky budovania zálohového a prevádzkovania  systému a jeho vplyve na triedený zber. Štúdia obsahuje len základné informácie, ako by sa asi systém budovať mal a jednoduché predstavy o jeho prevádzkovaní. Nákladovosť systému je však iba odhadovaná a práve tu sa čakalo, že štúdia bude rozpracovaná aby sa mohlo naozaj posúdiť, či je zavedenie zálohovania nápojových obalov efektívnym krokom. Nestalo sa.

Minister uviedol, že zálohovanie určite nebude zavedené bez diskusii s odbornou verejnosťou a všetkými relevantnými subjektmi, teraz už vieme, že to boli len prázdne reči. Diskusia o vhodnosti zálohovania nikdy v pláne nebola, zálohovanie sa malo zaviesť stoj čo stoj. A dôvodom nebola údajná ochrana životného prostredia, ale naháňanie politických bodov. Na Slovensku nič výnimočné. Skvelý výkon bývalého ministra, ktorý na tento účel využil environmentálnych nadšencov.

Ako sme uviedli v predchádzajúcom článku o zálohovaní, skutočnosť, že zálohovanie nebolo v prvej dekáde 21. storočia zavedené, bola chyba. Na základe tejto chyby sa však začal na Slovensku veľmi pomaly rozvíjať triedený zber komunálnych odpadov. A akokoľvek môžeme byť v triedenom zbere nezodpovední a akokoľvek je slabá aj osveta, za 20 rokov sa výsledky dostavia, ide to prirodzeným vývojom. A výsledky sa aj dostavili. Ich hodnotenie závisí od toho, čo od systému triedeného zberu očakávame. Ak očakávame mieru triedeného zberu blížiacu sa k hranici 100%, spokojní určite nebudeme, nebudem však ani realistami. Naopak, ak máme realistický pohľad na odpadové hospodárstvo, spokojní budeme už s mierou návratnosti nápojových PET obalov na 50%.

Podstatné sú teda opäť čísla, resp. štatistické ukazovatele. Tak sa poďme pozrieť na to, ako sa triedený zber plastov vyvíja za posledné roky a aká je aktuálna miera návratnosti nápojových PET obalov. A aby to bolo objektívne, použijeme metodiku Inštitútu environmentálnej politiky (IEP). IEP vypočítalo, že za rok 2016 sa prostredníctvom triedeného zberu vyzbiera 62% PET nápojových obalov. Už toto číslo je viac ako uspokojivé, ale zhodneme sa na tom že chceme návratnosť vyššiu. Napriek tomu, že štúdia bola prezentovaná v novembri 2018, sú v nej uvedené údaje o triedenom zbere za rok 2016, napriek tomu, že už dávno boli k dispozícii údaje o triedenom zbere za rok 2017.

Metodika IEP, ktorú použili na odhad, koľko PET nápojových obalov sa na trh uvedie, vychádzala z údajov o vytriedených plastoch, pričom na základe údajov od spracovateľa (presnejšie recyklátora) PET fľaší a jednej organizácii zodpovednosti výrobcov (OZV) stanovili, že 60 % vytriedených plastov tvoria nápojové PET fľaše. Ďalej vypočítali obsah PET nápojových obalov v zmesovom komunálnom odpade na základe prieskumov zloženia zmesového komunálneho odpadu, čo činí 0,87%. Vo voľne pohodenom odpade sa podľa IEP nachádza cca 87 ton PET nápojových obalov. Potiaľto sa dá s metodikou IEP v zásade súhlasiť. Problém je však v obsahu PET fľašiek v odpade z čistenia ulíc. IEP stanovilo, že v odpade z čistenia ulíc sa nachádza 7,5% PET nápojových obalov, t.j. za rok 2016 to bolo až 2 556 ton. Odpad z čistenia ulíc je však druh odpadu, pod ktorým sa vykazujú odpady z čistenia obecných komunikácií, t.j. sú to odpady minerálneho charakteru, ktoré obsahujú štrk, prach a nečistoty a to najmä po zimných mesiacoch, kedy sa okraji komunikácii nachádzajú zbytky posypových materiálov. Samozrejme že aj PET fľaše sa môžu vyskytnúť v tomto odpade, je to skôr však ojedinele, lebo pri upratovacích akciách sú PET z čistenia obce zaraďované buď ako 20 01 39 Plasty alebo ako súčasť zmesového komunálneho odpadu pod číslom 20 03 01. Okrem toho 2,5 tis. ton PET fľašiek nepatrí do kategórie nepresných čísel, je absolútne mimo realitu. Znamenalo by to, že sa na obecných komunikáciách nachádza 10% z vytriedených PET fliaš, resp. 78 mil. kusov. Akokoľvek sme stále generácia, ktorá bohužiaľ odhodí na ulici čokoľvek, čo sa nám zdá v danej chvíli zbytočné, určite na uliciach nenájdeme 78 mil. váľajúcich sa PET fliaš, čo je niekoľkonásobne viac, ako odhadli PET fliaš v litteringu, t.j. voľne pohodenom odpade.

Sú teda dva postupy výpočtu návratnosti PET fliaš prostredníctvom triedeného zberu. Prvý presne kopíruje metodiku IEP, druhý nepočíta s existenciou PET fliaš v odpade z čistenia ulíc. Podľa metodiky IEP dosiahla v roku 2018 návratnosť PET fliaš prostredníctvom triedeného zberu 70%. Je to číslo ktoré uvádza aj Zväz obchodu Slovenskej republiky. Môžeme tomuto číslu veriť? Ak veríme úrovni návratnosti PET za rok 2016 asi ťažko môžeme spochybniť údaj vypočítaný presne rovnakou metodikou za rok 2018. Nárast triedeného zberu o 7% v priebehu 2 rokov nie je taký slabý výkon, ako je prezentovaný zástancami zálohovania. Otázka je, prečo tieto čísla MŽP SR resp. IEP priebežne nezverejňuje? Ak je však metodika zlá, ako mohol na základe nej vzniknúť v extrémne rýchlom tempe zákon o zálohovaní nápojových obalov?

Návratnosť PET fliaš prostredníctvom triedeného zberu komunálnych odpadov – metodika IEP

Návratnosť PET fliaš prostredníctvom triedeného zberu komunálnych odpadov – metodika bez PET fliaš v odpade z čistenia ulíc

Miera návratnosti PET fliaš prostredníctvom triedeného zberu sa teda už dávno nepohybuje na hranici 60% ale dosahuje 70-74%. To, že sa miera návratnosti PET fliaš na Slovensku pohybuje na tej vyššej hranici, ani nepochybujte. Slovensko má totiž podobne ako Česká republika hustú sieť zberných nádob a stále viac sa v zástavbe IBV presadzuje systém zberu od domu k domu. Samozrejme, že ešte nedosahujeme komfort zberu taký, ako je u našich západných susedov, ich miera návratnosti je však podľa českého ministerstva životného prostredia na úrovni 79-81%, čo absolútne odzrkadľuje rozdiel v hustote zbernej siete.

A viete, aké sú ciele zákona o zálohovaní pre návratnosť zálohovaných jednorazových obalov na nápoje z plastu? Do konca roka 2022 máme  dosiahnuť mieru návratnosti plastových obalov najmenej vo výške 60 % hmotnosti obalov uvedených v kalendárnom roku na trh, do konca roka 2024 – najmenej vo výške 77 % hmotnosti obalov uvedených v kalendárnom roku na trh a od roku 2027 – najmenej vo výške 90 % hmotnosti obalov uvedených v kalendárnom roku na trh. Vidíte dobre, v roku 2022 máme dosiahnuť to, čo už dosahujeme teraz. No skutočne tomu nového systému veríme. Od dosiahnutia cieľa v roku 2024 nás delia 3% a to ešte nemáme ani údaje za rok 2019. Čo nás tak ženie vpred, keď ešte ani nepoznáme kde sme? Ach tak, to skvelé zálohovanie. 

Aký je rozdiel medzi Slovenskou republikou a Českou republikou? Jednoduchý. V Českej republike o takýchto zásadných rozhodnutiach zatiaľ stále rozhodujú odborníci, ktorý sa problematike odpadového hospodárstva reálne venujú. Česká republika je v podobných rozhodnutiach ďaleko pred nami a nepodlieha primitívnym štúdiám a celospoločenským náladám, ktoré sú v tomto smere skôr príťažou ako riešením. Viete, urobiť prieskum, či si obyvatelia viac želajú zálohovanie alebo triedený zber je to isté, ako sa ich spýtať či majú za odpad platiť viac alebo menej. Odpoveď asi poznáme všetci. Masírovanie verejnej mienky o úžasnom systéme menom „zálohovanie“ totiž iný výsledok ani priniesť nemohlo. A ako sme už uviedli, zálohovanie je určite účinnejší systém zberu PET fliaš, nie však pri zabehnutom triedenom zbere. Sú to vyhodené peniaze a to tak na zavedenie systému ako aj tie, ktoré boli do triedeného zberu už preinvestované. Zrazu nám však toto neprekáža. Z cudzej peňaženky sa rozdáva ľahko.

Keď bola príprava zálohovania v plnom prúde a občas sa objavili články, ktoré upozorňovali na jeho negatíva a vyzývali MŽP SR a ministra k väčšej rozvážnosti, boli autori článkov, resp. akýkoľvek kritici zálohovania obviňovaní zo strany niektorých mimovládnych organizácii z pseudoargumentov. Spravidla to vždy bolo len obvinenie bez reálnych faktov, ale s podporou ministerstva to vždy uhrali do pomyselného víťazstva.  

Ak teda slovenskí odborníci na odpadové hospodárstvo nehovoria o zálohovaní nápojových obalov pravdu, pozrime sa na argumenty, ktoré na nezavedenie zálohovania v Českej republike uvádza české ministerstvo životného prostredia na svojej webovej stránke:

• V navrženém systému jsou závažná pochybení, nedostatky ve stanovování předpokladů i kvantifikaci reálných dopadů, ignorování možných negativních dopadů na dotčené subjekty a mnoho dalších. Systém automaticky uvádí splnění cíle sběru PET lahví ve výši 90 procent. Ovšem ze 33 zemí světa se takové míry sběru dosahuje jen v šesti. Navíc v Německu po zavedení zálohování PET lahví došlo k poklesu celkového třídění plastů o 11 procent. Návrh systém třídění odpadů značně komplikuje, což by bez pochyby vedlo ke snížení ochoty lidí třídit,“ uvedl ředitel výzkumu CETA Aleš Rod.
• Studie CETA upozorňuje, že navržený systém iniciativy Zálohujme.cz a jeho náklady počítají s povinností zpětného odběru PET lahví pouze v prodejnách nad 300 m². Tím by se výrazně zredukoval počet sběrných míst pro PET lahve, protože dnes máme jednu z nejhustších sítí sběru tříděného odpadu v Evropě. Třídíme do více než 413 tisíc barevných kontejnerů a menších nádob umístěných přímo u domů. Systémem záloh tak, jak je navržen, by se ani nepředcházelo vzniku odpadu. Zálohované PET lahve se znovu nepoužijí, nebudou opakovaně plněny, ale semlety na vločky. Z nich se pak budou vyrábět různé výrobky z plastů. Vyčleněním PET lahví do zvláštního toku odpadů by také byla významně dotčena ekonomika dotřiďovacích linek a hlavně obcí, což by se mohlo promítnout i do zvýšení poplatku občanům za odpady nebo do snížení počtu třídících nádob v obcích. To by mohlo výrazně ovlivnit množství vytříděných obalů. Proti zavedení zálohování se proto velmi ohrazuje i Svaz měst a obcí ČR. Pro funkční a stále se zvyšující třídění v ČR je důležitý jednoduchý systém třídění odpadů dostupný každému a neměnící razantně zvyky spotřebitelů. Zavedení záloh jde proti tomuto přístupu (některé PET lahve by se sešlapávaly a nosily do kontejnerů, jiné nesešlapávaly a nosily do velkých obchodů, vyžadovalo by to i další místo pro třídění odpadů v domácnostech).
• „V ČR ročně vznikne 1,2 milionu tun obalových odpadů. 250 tisíc tun z nich jsou plastové obalové odpady a z toho část asi 51 tisíc tun - jsou PET obaly. Zálohování pouze na PET nápojové obaly by bylo zaměření se na malé množství odpadů. Systém by neplnil ani deklarovanou prevenci odpadu v přírodě, odhozeným odpadem na ulicích a v přírodě zdaleka nejsou jen PET lahve. MŽP ale velmi trápí stav litteringu v ČR, pro zlepšení jeho stavu potřebujeme současná data, proto zvažujeme zadání studie, která by množství ale i druhy odpadů v přírodě podrobně a odborně vyhodnotila,“ doplňuje ředitel odboru odpadů MŽP Jaromír Manhart. „Navržené zálohování v sobě nese významná rizika, která jednoznačně hovoří pro to v tuto chvíli tento systém nezavádět, “ dodává náměstek pro řízení sekce politiky a mezinárodních vztahů MŽP Vladislav Smrž.

Pripomínajú Vám tieto argumenty niečo? Akoby náhodou sa takmer presne zhodujú s názormi slovenskej odbornej verejnosti na zálohovanie, až na to, že u nás boli tieto názory zoskupené do jednej veľkej neurčitej množiny s názvom „pseudoargumenty“. Takto sa u nás vykonáva odborná diskusia.

Ako sme uviedli v úvode článku, robiť niečo preto, aby sme boli prví, je primitivizmus prvého stupňa a pripomína skôr žiacky beh na 100 metrov ako koncepciu, ktorá má odpadové hospodárstvo niekam posunúť. To, že sa zálohovanie odložilo o rok má jednu zásadnú výhodu. Malo by primeť súčasné vedenie ministerstva k tomu, aby sa s problematikou zálohovania a triedeného zberu oboznámilo detailne a komplexne. Máme množstvo dát ktoré sú dlhodobo ignorované a vytiahnu sa len vtedy ak to náhodou v danej chvíli vyhovuje. Ak už minister alebo súčasné vedenie ministerstva nemá záujem počúvať slovenských odborníkov, ako to bolo aj za predchádzajúceho vedenia, nech si vypočujú kolegov z českého ministerstva. Ale hlavne nech sa podobné kroky robia s chladnou hlavou a rozvahou lebo nezmyselné výkriky niektorých vyhlásených environmentalistov sa podobajú na tie, ktorými sa tu roky oháňal Zväz obchodu SR a dospelo to až do tohto nezmyselného a nepremysleného kroku.

Na rozvoj triedeného zberu komunálnych odpadov boli minuté milióny EUR a šmahom ruky toto celé zničíme kopírovaním nezmyselného systému, ktorého dopady a výsledky ani nevieme odhadnúť. Oddeľovať jednu časť zložky komunálnych odpadov len preto, lebo to niekto pokladá za trendy a environmentálne, je hlúposť a vytvorí to u zabehnutého systému chaos. Väčšina ľudí totiž ani nevie, že pri zálohovaní sa PET fľaše nebudú môcť stláčať ako ich to roky učíme, ale ich budú musieť nosiť do zálohových automatov nestlačené a tak aby sa nepoškodil EAN kód. Rovno zabudnite na to, že zálohovanie vyčistí prírodu od existujúcich PET fliaš. Bez EAN kódu sa do systému nevrátia. Prírodu vyčistíme len systematickým čistením a hlavne prevenciou spojenou so zvýšením kontrolnej činnosti. Okrem toho triedený zber plastov, ktorého úroveň musí s novými cieľmi recyklácie stále narastať si vyžaduje, aby bol riešený jednotným a zrozumiteľným systémom rešpektujúcim zvyklosti spotrebiteľov. Len amatér môže vymyslieť pojem „krížové financovanie“, t.j. že vraj pozitívna hodnota, resp. príjmy z predaja PET fliaš nemôžu financovať nakladanie s inými typmi plastov. Šialená premisa spočívajúca v absolútnej neznalosti ekonomiky odpadového hospodárstva a druhotných surovín. Toto nevymyslí nik iný, len obmedzený ministerský analytik.

Tak si to všetko spočítajme. Zálohovanie nám vyrieši malú časť z jednej zložky komunálnych odpadov , ktorá má momentálne asi jediná pozitívnu hodnotu a končí už teraz na recyklácii. Nevyriešime problém s voľne pohodeným odpadom. Nezvýšime recykláciu komunálnych odpadov. Vytvoríme duplicitný systém zberu ktorý naruší terajší systém triedeného zberu a spotrebiteľom vytvorí chaos. Zálohovanie neprinesie používanie opätovne použiteľných nápojových fliaš, stále to budú len jednorázové fľaše, ktoré sa len podrvia a skončia v rovnakých recyklačných závodoch ako končia dnes. Do koša zahodíme desiatky miliónov EUR preinvestovaných do infraštruktúry triedeného zberu. Ohrozíme chod triediacich a dotrieďovaích liniek. A najhoršie, minieme ďalšie zbytočné desiatky miliónov EUR na zvedenie a udržiavanie duplicitného systému zberu, ktorého zavedenie momentálne nemá žiadne logické opodstatnenie. Ak sa nejedná o verejné zdroje, hodnota za peniaze je len zdrapom papier, veď ako sme už uviedli, z cudzieho sa ľahko rozdáva. Že to bude bez výsledku, je pri zálohovaní vedľajšie, lebo....lebo zálohovanie.

Autor: Kolektív autorov