Komunálny odpad vo svete – časť IV – Recyklácia

Štvrtá časť zo série článkov o komunálnom odpade vo svete sa zameriava na najdôležitejšiu časť hierarchie odpadového hospodárstva z pohľadu obehového hospodárstva – recykláciu. Recyklačným gigantom je Nemecko, ktoré ako jediná z krajín už v súčasnosti plní recyklačný cieľ Európskej únie 65% stanovený na rok 2035

Aby sme pochopili, čo rebríček najlepšie recyklujúcich krajín prezentuje, je potrebné správne pochopiť pojem recyklácia. Aj keď sa jedná o jednoduché slovo, ktorého používanie je v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom a obehovým hospodárstvom momentálne extrémne frekventované, je oproti iným spôsobom nakladania dosť nejednoznačné a komplikované. Každý rozumie, čo znamená uložiť odpad na skládku odpadov (lebo sa tam uloží) alebo spáliť (lebo sa spáli). Recyklácia odpadu si však vyžaduje náročnejšie technologické operácie na to, aby splnila svoj účel a svoju podstatu.

Smernica o odpade ako aj zákon o odpadoch definujú recykláciu dosť prísne. Pod recykláciou sa rozumie činnosť, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely.  Recyklácia by teda mala umožniť odpad vrátiť späť do materiálového kolobehu bez ohľadu na to či sa bude jednať o upcycling alebo downcycling, t.j. recyklácia za účelom produkcie výrobku s vyššou pridanou hodnotou alebo výroba produktu nižšej kategórie. Veľmi dôležité však je, že definícia recyklácie špeciálne vymedzuje, že zahŕňa aj opätovné spracovanie organického materiálu. Toto ustanovenie má vzhľadom na podstatu recyklácie veľký význam, keďže napriek tomu, že biologicky rozložiteľný odpad nebude možné nikdy recyklovať v pravom zmysle pojmu „recyklácia“, zahŕňajú sa činnosti spracovania organického materiálu pod tento pojem.

Definícia recyklácie je okrem toho vymedzená aj negatívne. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného zasypávania. To, že energetické zhodnocovanie odpadu nemožno chápať ako recykláciu je asi jasné aj pre odpadového analfabeta, dôležité je však poukázať, že ani činnosti vedúce k príprave odpadu ako palivo alebo činnosti spätného zasypávania nie sú považované za recykláciu, čo bude pre mnohé štáty do roku 2035 veľká výzva, vzhľadom na doterajšie svojvoľné vykladanie právnych noriem a rozdielnosť národných štatistických metodík v oblasti nakladania s odpadom. Predmetné ustanovenie totiž úplne jasne neguje možnosť započítania si do miery recyklácie odpady, ktoré prejdú operáciou mechanickej alebo mechanicko-biologickej úpravy. Je potrebné podotknúť, že takto obmedzujúca definícia recyklácie je veľmi dobre mierená.

Metodika OECD ako aj metodika EUROSTAT-u, rozdeľujú celkovú recykláciu na dva recyklačné prúdy. Prvým je tzv. „materiálová recyklácia“ komunálneho odpadu, pod ktorú sa zahŕňajú všetky činnosti recyklácie odpadu okrem činností spracovania biologicky rozložiteľného odpadu, t.j. kompostovania alebo anaeróbneho rozkladu (digescie). Vo všeobecnosti sa sem zahŕňa recyklácia všetkých „suchých“ recyklovateľných odpadov ako sú papier a lepenka, sklo, plasty, kovy ale aj elektroodpad, textil a pod. Druhý recyklačný prúd sleduje osobitne nakladanie s biologicky rozložiteľným komunálnym odpadom, t.j. práve vyššie spomenuté operácie kompostovania alebo anaeróbnej digescie, ktoré pokrývajú spravidla takmer 100% celkových činností spracovania organického materiálu.

Suverénnym lídrom celkovej recyklácie komunálneho odpadu v sledovaných krajinách je Nemecko, ktoré v roku 2018 recyklovalo až 67% komunálneho odpadu. Nemecko je jedinou krajinou, ktoré už v súčasnosti plní cieľ recyklácie stanovaný na rok 2035 (65%). Druhou krajinou v recyklácií komunálneho odpadu je mimoeurópska krajina – Kórea, ktorá recykluje 60% komunálneho odpadu. Na popredných miestach sa umiestnili štandardne staré členské štáty EÚ, ale sú medzi nimi aj výnimky – Slovinsko a Litva ktoré vykazujú v recyklácii komunálneho odpadu mimoriadne pozitívne čísla.

Slovensko sa v sledovanom rebríčku umiestnilo v strede tabuľky na 20 mieste, s pomedzi krajín EÚ patrí Slovensku 16 miesto. Nie je to žiadny mimoriadny úspech, ale definitívny koniec nálepky „nerecyklujúca krajina“. Slovensko zastáva v recyklácii komunálneho odpadu za priemerom EÚ o 11% a v porovnaní s priemerom OECD je Slovensko zhruba na rovnakej úrovni.  Z krajín V4 je pred Slovenskom len Maďarsko. Zaujímavé zistenie je, že Slovensko v recyklácii porazilo také krajiny ako USA alebo Kanada, ktoré zatiaľ neposkytli údaje za rok 2018, ich miera recyklácie je však v posledných rokoch na približne rovnakej úrovni.

Najhoršie recyklujúce krajiny, ktoré skončili na posledných miestach rebríčka sú Mexiko, Čierna Hora a Malta.

Veľmi zaujímavé je sledovanie, ktoré prúdy recyklácie komunálneho odpadu dominujú v jednotlivých členských štátoch. V materiálovej recyklácií dominuje Kórea, s pomedzi krajín EÚ vedie Nemecko. Na treťom mieste je Slovinsko, ktoré má spolu s Nemeckom pred ostatnými krajinami v materiálovej recyklácií naozaj drvivý náskok. Rozdiel medzi Slovinskom a štvrtým Belgickom je v tomto ukazovateli až 8%. Priemer EÚ v materiálovej recyklácii komunálneho odpadu je 30%, priemer krajín OECD je 26%. Slovensko materiálovo recykluje 27% komunálnych odpadov.

V recyklácií biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu je na čele rebríčka Rakúsko, ktoré reálne preukazuje vysokú mieru kompostovania a anaeróbneho spracovania komunálneho odpadu organického pôvodu. Vysoko sa v tomto ukazovateli umiestnila Litva, ktorá recykluje až 28% bioodpadov a narúša inak uniformnú dominanciu starých členských štátov EÚ. Priemer EÚ v recyklácii biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov je 17%, priemer krajín OECD sa pohybuje na úrovni 10%. Slovenská republika sa nachádza pod oboma priemermi s úrovňou recyklácie bioodpadov 9%, čo jasne poukazuje, v ktorej oblasti komunálneho odpadu potrebuje Slovenská republika pridať.

Autor: Maroš Záhorský