Recyklácia komunálnych odpadov na Slovensku rastie, skládkovanie klesá

V roku 2018 poskočila recyklácia komunálnych odpadov v Slovenskej republike na 36%. Skládkovanie komunálnych odpadov klesá a to tak v percentuálnom vyjadrení, ako aj v absolútnych číslach. Internetový portál EURACTIV.sk sa s tým nevie zmieriť, horšie je, že im nejde ani matematika.

O odbornosti časti novinárskej obce v oblasti odpadového hospodárstva je zbytočné písať. Našli by sme niekoľko článkov, ktoré sú na úrovni poslucháča prvého ročníka vysokej školy, čím sme možno urazili šikovných prvoročiakov. Článok internetového portálu  EURACTIV.sk „Slovensko má lepšie odpadové štatistiky, skládkuje pritom čoraz viac“ je však iný prípad. V tomto článku totiž dochádza k zámernému skresľovaniu oficiálnych štatistických ukazovateľov, alebo niekto vynechal hodiny matematiky na základnej škole.

Recyklácia komunálnych odpadov bola na Slovensku už dlhé roky na oveľa vyššej úrovni, ako uvádzali oficiálne štatistiky. O tejto skutočnosti sme už písali vo viacerých článkoch, nebudem sa k tomu opätovne vracať. Skutočnosť, že v roku 2018 dosiahla úroveň recyklácie 36% teda nie je žiadnym prekvapením. Prekvapením je len to, aká hlboká bola nedokonalosť štatistického zisťovania komunálneho odpadu bez toho, aby sa niekto zamyslel, prečo tie čísla vôbec nerastú. Toto vyriešil práve nový zákon o odpadoch, ktorý mnohé štatistické nuansy odhalil a priblížil vnútroštátne štatistické výkazníctvo k tomu európskemu.

Recyklácia komunálnych odpadov, či už sa to niekomu páči alebo nie, bude na Slovensku rásť aj naďalej. Môžeme sa baviť o tom, koľko percent z vytriedených plastov je v skutočnosti recyklovaných a koľko končí v spaľovacích, resp. spoluspaľovacích zariadeniach alebo na skládkach odpadov, tento problém však zďaleka nie je slovenský, ani európsky, ale celosvetový.

Keby tie kovy neboli, to by bolo super...

Inak sa tá spŕška negatívnych názorov na započítavanie kovov do recyklácie pochopiť nedá. Tak ako je v článku uvedené, v triedenom zbere narástli takmer všetky recyklovateľné zložky komunálneho odpadu. Najviac narástli kovy, čo je logický dôsledok ich zahrnutia do štatistického sledovania, čo sa podarilo prijatím nového zákona o odpadoch. Kovy však nie sú vzduch, je to reálne vyzbieraná komodita, ktorá sa reálne recykluje a musím opätovne zdôrazniť, že sme v tomto smere špička Európy. Stále je pre mňa nepochopením, prečo je výborne fungujúci trh prostredníctvom výkupní kovov degradovaný. Degradovaný tak, že autor článku dokonca slávnostne vypočíta, aká úroveň recyklácie by bola, keby sa kovy nezapočítavali. Fantastické zistenie a´la Hercule Poirot. Veľmi chabý pokus ako spochybniť pre autora neuveriteľnú úroveň recyklácie. Okrem toho nárast triedeného zberu papiera a lepenky a biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu je taký zásadný, že vplyv zmeny odpadovej politiky na Slovensku spochybní už len blázon alebo zaslepený hlupák. Aj nárast vytriedeného skla a plastov možno hodnotiť ako úspech, otázne je či vieme realisticky posúdiť, aké množstvo nárastu vytriedených odpadov môžeme považovať za pokrok. Od novinárskeho stola sa to samozrejme robí ľahko. Ak niekto čaká, že mávnutím čarovného prútika vytriedi Slovenská republika 100 tis. ton skla, tak takto to vážení nefunguje, osobitne nie v krajine, ktorá má jeden z najnižších poplatkov za komunálny odpad v Európe. Aj s tým málom čo máme, robíme doslova zázraky.

Skládkovanie klesá, napriek tomu stúpa

Autor článku prináša ďalšie šokujúce zistenie, že EURACTIV.sk má k dispozícii údaje Štatistického úradu SR a podľa nich v absolútnom vyjadrení skládkovanie stúpa. Tieto údaje sú voľne dostupné na portáli Štatistického úradu SR a skládkovanie, neuveríte, klesá. Jediná možnosť, ako autor článku dospel k záveru, že skládkovanie stúpa, je, že vynechal zo zoznamu odpadov niektorý druh komunálneho odpadu a pravdepodobne to bol drobný stavebný odpad. Ak to však urobím, ta to aj jasne popíšem, lebo oficiálne štatistiky hovoria o skládkovaní niečo iné. Nakladanie s komunálnymi odpadmi, ako ho za posledné štyri roky uvádza ŠÚSR Vám uvádzame v nasledovnej tabuľke: 

Ak sa zameriame výlučne na zmesový komunálny odpad, tak medziročne došlo k nárastu jeho skládkovania o cca 1 300 ton. Ak je toto nárast, tak asi niekto potrebuje ozrejmiť čo je to celonárodné štatistické zisťovanie. Tento medziročný rozdiel totiž nie je žiadny nárast a ak by to bolo naopak, nemohol by to byť ani pokles. Je to tak nízke číslo, že nemá vplyv na nič a štatistikách sa takmer neprejaví. Aby sme mali údaje komplexné, musíme doplniť, že oproti roku 2017 klesol vznik zmesového komunálneho odpadu o 2 500 ton. Je to snáď úspech? Určite nie. Ale podľa autora predmetného článku by to úspech rozhodne bol, to však zámerne odignoroval.

Nárast produkcie odpadu – psychothriller pokračuje

To čo predviedol autor článku v časti „Nárast produkcie odpadu?“ sa inak ako psychothrillerom nazvať nedá. Šialené analýzy, ktoré doviedli článok do kategórie totálnych brakov. Predstavte si, že máte v peňaženke 20 EUR a niekto Vám dá ďalších 50 EUR. Odrazu máte v peňaženke 70 EUR a vy sa spýtate: „Že by som mal teraz viac peňazí?“. No čo to asi zapríčinilo? Len to, o čom píše autor v celom článku, akurát tomu celému nerozumie a chýba mu malý prepojovací mostík. Jasné, že ak sa zvýši produkcia kovov, bioodpadu, papiera atď. atď., zvýši sa aj celková produkcia komunálneho odpadu. So zvyšujúcou sa životnou úrovňou a ekonomickým rastom prichádza automaticky aj zvýšenie produkcie komunálneho odpadu, vždy to tak bolo a vždy to tak bude nech budeme predchádzať odpadu akokoľvek veľmi chceme. Nárast odpadu sa však vždy hodnotí vo vzťahu k zmesovému komunálnemu odpadu, ktorý zaznamenal mierny medziročný pokles, ale tak ako je uvedené vyššie, nemožno to považovať za nejaký výraznejší úspech. Pozitívne však je, že napriek silnejúcej kúpyschopnosti obyvateľov sa produkciu zmesového komunálneho odpadu darí držať na rovnakej úrovni bez zásadnejšieho nárastu.

Kto môže za nárast recyklácie?

Pravdou je, že s nárastom recyklácie nemá súčasné ministerské vedenie veľa spoločného. Celý nový zákon o odpadoch vrátane súvisiacich vykonávacích predpisov, ktoré sa podieľajú na zreálnení štatistického výkazníctva a náraste vytriedených zložiek komunálnych odpadov vybojovalo predchádzajúce vedenie ministerstva, ktoré zrušilo aj prestarnutý, netransparentný a nesystémový Recyklačný fond. Zmena výkazníctva kovov, zmena pravidiel pre triedený zber biologicky rozložiteľného odpadu, zásadná reforma princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov,  to všetko ide na vrub  predchádzajúceho vedenia. Jediné opatrenie, ktoré sa podieľa na zvýšení miery recyklácie a za ktoré je zodpovedná súčasná ministerská garnitúra, je presadenie nového zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, ktorého vplyv na zvýšenie miery recyklácie možno pozorovať už za rok 2018. Dôvod je prozaický, jeho prijatím obce konečne začala zaujímať štatistika odpadového hospodárstva a vplyv množstva vytriedeného odpadu na výšku poplatku za skládkovanie odpadu. Reforma odpadového hospodárstva teda nezačala za pôsobenia súčasného vedenia ministerstva, to už nastúpilo do rozbehnutého vlaku. Nový poplatkový zákon určite prinesie v budúcich rokoch nárast recyklácie, v tom sa rezort životného prostredia nemýli. Mýli sa však v zálohovaní, ktoré akokoľvek chceme, nie je v tejto dobe správnou cestou, ale akékoľvek argumenty sú momentálne zbytočné. Zálohovanie prišlo príkazom a bez akejkoľvek vecnej diskusie. A vedia to všetci, ktorí majú reálny pohľad na triedený zber komunálnych odpadov.

Čo nás pobavilo a čo je na zamyslenie

Úroveň predmetného článku je hrozná, analytické myslenie autora ešte horšie. V článku sa nájdu rôzne úsmevné vety, čerešničkou na torte je však slovné spojenie „narábanie s odpadom“. Autor myslel zrejme „nakladanie s odpadom“ a akokoľvek to vyzerá, že chytáme niekoho za slovíčka, ak píšem aspoň trochu odborne, aspoň si naštudujem základnú terminológiu. To je však problém viacerých novinárov.

Nepochopiteľné (a trochu smutné) je, prečo štatistické údaje o recyklácii komunálneho odpadu zverejňuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP) a nie vecne príslušný odpadového hospodárstva a integrovanej prevencie. Už samotné domnienky a postrehy IEP sú komické a len dokazujú, že IEP má od problematiky odpadového hospodárstva poriadne ďaleko. Urobiť pár štúdii, vrátane tej „akože“ diskusnej do problematiky zálohovania nápojových obalov totiž nestačí. Ani vtedy, keď sa budeme tváriť ako experti ovenčení pár cenami, ktorých význam sa rovná prínosu samotného zálohovania. V tomto smere sa máme čo učiť od českých kolegov, kde koncepciu odpadového hospodárstva určujú stále odborníci a nie študenti s pokusnými štúdiami. Zaujímavé je, že v Českej republike pomenovali pri analýze vplyvu zálohovania nápojových obalov na odpadový trh presne rovnaké problémy ako na Slovensku, u nás to však nazvali „pseudoargumentami“. Na to sa už reaguje ťažko.

Na záver je potrebné len dodať, že EUROSTAT nemusí nič potvrdzovať a údaje tak ako boli do EUROSTATU nahlásené, tak budú aj zverejnené. Ak si autor článku myslí, že EUROSTAT má nejaké špeciálne overovacie metódy na údaje, ktoré mu jednotlivé členské štáty nahlásia, tak je na omyle. EUROSTAT je rád, že je rád a ani netuší, aká je skutočná úroveň recyklácie v krajinách EÚ. To by najskôr musel pochopiť, čo to recyklácia vôbec je a od toho majú jeho zamestnanci poriadne ďaleko. Ale je to európska inštitúcia, tak sa jej budeme naďalej akože trochu báť.

Autor: Maroš Záhorský