Veľké porovnanie triedeného zberu odpadu z domácnosti v Európe

Porovnanie údajov triedeného zberu a recyklácie komunálnych odpadov v Európe vykazuje značné disparity. Štatistické ukazovatele o úrovni triedeného zberu v členských štátoch Európskej únie a niektorých ďalších európskych krajinách vôbec nezodpovedajú deklarovanej úrovni recyklácie. V niektorých prípadoch sú rozdiely takmer neuveriteľné. Slovenská republika sa v rebríčku triedeného zberu nachádza na úplne inom mieste ako v rebríčku recyklácie. Prinášame Vám detailné porovnanie úrovne triedeného zberu v krajinách Európy za rok 2016.

Zložitosť štatistického sledovania vzniku a nakladania s odpadom občas ignoruje dôležité štatistické ukazovatele, ktoré sú v rámci medzinárodného štatistické zisťovania dlhodobo k dispozícii. Takýmto prípadom sú aj údaje o triedenom zbere. Údaje, ktoré EUROSTAT zberá, sú však v tomto smere zamerané výlučne na komunálny odpad z domácnosti. Ako porovnávací ukazovateľ vyspelosti a úrovne triedeného zberu, sú však tieto údaje veľmi dôležité a prinášajú oveľa viac svetla do problematiky recyklácie komunálnych odpadov.

Odpad z domácnosti vs komunálny odpad

Na úvod je potrebné vysvetliť, že odpad z domácnosti je len jednou časťou komunálnych odpadov, aj keď najmajoritnejšou. Vzhľadom na to sú údaje o odpade z domácností veľmi dobrým porovnávacím ukazovateľom a meradlom stavu odpadového hospodárstva. Do komunálneho odpadu však okrem odpadu z domácnosti patria aj iné odpady, ktoré sú svojim charakterom a zložením podobné tým komunálnym. Patria sem teda napr. triedené zložky zo služieb, nákupných centier, z komerčných prevádzok, atď. Krajiny, ktoré majú prísnejší výklad pojmu komunálny odpad (čo je aj prípad Slovenska), majú však medzi produkciou komunálneho odpadu a odpadu z domácnosti znamienko „rovná sa“. Tieto krajiny, majú oproti benevolentnejším krajinám, ktoré majú voľnejší výklad pojmu komunálny odpad, malú nevýhodu. Napríklad do vytriedených množstiev nezarátavajú priemyselné obaly, ktoré môžu spadať pod definíciu komunálneho odpadu, sú čisté a výrazným spôsobom zvyšujú čísla recyklácie. My však momentálne porovnáme len triedený zber odpadu z domácnosti ako základný porovnávací ukazovateľ primárneho triedenia odpadov, resp. triedenia odpadov priamo pri zdroji tak ako to požaduje rámcová smernica o odpade.

Zdroj údajov a metodika

Všetky údaje pochádzajú z databázy odpadu vznikajúcich z domácnosti, ktorú každý párny rok aktualizuje EUROSTAT. Posledné dostupné údaje sú teda štatistiky za rok 2016. Medzi triedenými zložkami, ktoré sme do porovnania zaradili, sú zahrnuté všetky klasické suché zložky, t.j. papier a lepenka, sklo, plast a kovy, resp. biologicky rozložiteľný odpad, ktorý zahŕňa zelený (rastlinný) odpad, ale aj odpad kuchynský. Pre dva členské štáty (Grécko a Írsko) nie sú zatiaľ dostupné údaje za rok 2016, preto boli použité štatistické ukazovatele z roku 2015. Pri Luxembursku vykazujú údaje za rok 2016 značné odlišnosti v časovom rade, v porovnaní sú však napriek tomu zahrnuté. Okrem členských krajín EÚ sú v porovnaní zahrnuté aj nasledovné európske krajiny – Nórsko, Island, Čierna Hora a Srbsko.

Recyklácia vs triedený zber

Ako už bolo publikované Ministerstvom životného prostredia SR a mnohými médiámi, v roku 2016 dosiahla úroveň recyklácie v Slovenskej republike 23%. V roku 2017 by sa mala úroveň recyklácie zvýšiť na cca 30%. V druhom polroku sa v Slovenskej republike naštartoval nový systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ale aj revidovaný systém štatistického výkazníctva predovšetkým v oblasti komunálnych odpadov. Obe skutočnosti mali určitý vplyv na zvýšenie miery recyklácie z pôvodných 15% recyklovaných odpadov v roku 2015 na 23% recyklovaných odpadov v roku 2016. Úroveň triedeného zberu je v Slovenskej republike podobná číslam recyklácie. Dôvodom je práve skutočnosť, že triedený zber je u nás založený v prevažnej miere práve na primárnom triedení občanmi v domácnostiach.

Je potrebné pochopiť rozdiel medzi triedeným zberom a recykláciou, keďže toto je v médiách veľmi často nesprávne prezentované. Občan doma odpad nerecykluje, ale oddelením jednej zložky odpadu od inej, t.j. jeho triedením,  výrazným spôsobom prispieva k možnosti jeho neskoršej recyklácie. Samotný proces recyklácie sa vykonáva v recyklačných zariadeniach na to určených, ktoré z vytriedeného odpadu (suroviny) vyrábajú ďalší využiteľný výrobok alebo látku určenú na rovnaké alebo podobné použitie. Ak toto nie je splnené, nehovoríme o recyklácii. V zahraničí je veľmi rozšírený pojem „recycling centres“ recyklačné centrá, kde dochádza k zberu a určitým operáciám s vytriedeným odpadom (lisovanie, drvenie, triedenie), spravidla sa však nejedená o recyklačné zariadenia, ale len o zberné miesta, ktoré odpad distribuujú ďalej.

V roku 2016, keď recyklácia Slovenskej republiky dosiahla úroveň 23%, bolo v médiách (často aj odborných) prezentované, že Slováci sa v triedenom zbere nachádzajú na konci rebríčka EÚ, resp. európskych krajín. Táto premisa vznikla na základe nesprávneho chápania pojmov triedený zber a recyklácia a ich spojenia do jedného významu. V recyklácii patrí SR naozaj jedna z posledných priečok medzi európskymi krajinami, minimálne to hovoria čísla za rok 2016. V triedenom zbere je však situácia úplne iná. Preto sme zostavili rebríček úrovne triedeného zberu odpadov z domácnosti priamo pri zdroji, teda primárneho triedeného zberu vykonávaného občanmi.

Komplexné výsledky za rok 2016

V roku 2016 bolo v krajinách EÚ vytriedených 214 mil. ton odpadov, t.j. 137 kg na obyvateľa. Z toho bolo na jedného obyvateľa vytriedených 32 kg papiera a lepenky, 18 kg skla, 6 kg plastov, 6 kg kovov a 75 kg biologicky rozložiteľných odpadov (bioodpadov). Sedem členských krajín Európskej únie (Rakúsko, Dánsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko, Belgicko a Švédsko) a 2 krajiny mimo EÚ (Nórsko a Island) dosahujú nadpriemer v oblasti triedeného zberu. Suverénne kraľuje krajina mimo EÚ – Island, s 312 kg vytriedených odpadov na obyvateľa. Z krajín EÚ je na prvom mieste Rakúsko, s 279 kg vytriedených odpadov na obyvateľa. Slovenská republika sa umiestnila na 19 mieste (81 kg/obyvateľ). Ak porovnáme len krajiny EÚ, SR obsadila 17-te miesto. Nie, že by sa bolo čím chváliť, ale koniec rebríčka to určite nie je. Z pomedzi krajín Vyšehradskej štvorky, sme druhí za Českom, suverénne sme predbehli Poľsko a Maďarsko. Obidve tieto krajiny pritom v roku 2016 vykázali výrazne vyššiu úroveň recyklácie ako Slovensko a v recyklácii dokonca predbehli aj Česko.

Ďalšie tri krajiny EÚ – Španielsko, Portugalsko a Írsko, ktoré vykazujú vyššiu úroveň recyklácie ako SR, skončili v rebríčku triedenia za nami. Zvláštnosťou je Luxembursko, ktoré tiež vykázalo za rok 2016 nižšiu úroveň triedenia ako Slovensko. Tu sa však jedná skôr o štatistickú chybu, keďže predchádzajúce roky vykazovalo Luxembursko oveľa vyššie čísla. Absolútnym sklamaním je Grécko, ktoré aj napriek tomu, že v roku 2016 vykázalo 17%-nú úroveň recyklácie, vykazuje nulové čísla triedeného zberu. Opätovne sa ešte musíme dotknúť našich susedov – Maďarska a Poľska. Maďarsko v roku 2016 vykázalo úroveň recyklácie takmer 35%, napriek tomu triedi ročne úbohých 18 kg na obyvateľa. Poľsko dosiahlo v roku 2016 triedený zber na úrovni 43 kg/obyvateľ. Každý Slovák vytriedil v roku 2016 81 kg, t.j. takmer rovnakú úroveň ako obyvateľa Bulharska. Naši český susedia dosiahli úroveň 95 kg vytriedených odpadov na obyvateľa.

Papier a lepenka.

Lídrom v oblasti triedeného zberu papiera a lepenky je Island (90 kg/obyvateľ). Z krajín EU vedie Rakúsko (75 kg/obyvateľ). Slovensko vytriedilo v roku 2016 na jedného obyvateľa 13 kg papiera a lepenky a je v hlbokom podpriemere oproti EÚ, ktorý činí 32 kg/obyvateľ. V triedenom zbere papiera a lepenky sme však veľmi tesne predbehli Fínsko, čo by asi nepovedal ani najlepší optimista. Mať podobnú úroveň triedeného zberu, ako jedna zo severských, super-environmentálnych krajín, je veľmi zvláštne, štatistické údaje sú však v tomto smere jednoznačné.

Sklo

Priemerná úroveň triedeného zberu skla v EÚ bola v roku 2016 18 kg na obyvateľa. Slovensko dosahuje v triedenom zbere skla lepšie výsledky ako pri papieri. Na dosiahnutie priemeru EÚ nám chýba 8 kg. Opätovne sme však tesne porazili Fínsko. Česko dosiahlo v triedení skla v roku 2016 úroveň 12 kg/obyvateľ. Najlepšou krajinou v triedenom zbere skla je Taliansko, ktoré dosiahlo 31 kg vytriedeného skla na obyvateľa, nasleduje Belgicko (30 kg/obyvateľ), Francúzsko a Rakúsko (26 kg/obyvateľ). Výbornú úroveň v triedenom zbere skla dosahuje náš „sused“ z rebríčka recyklácie – Lotyšsko, ktoré sa s 25 kg vytriedeného skla na obyvateľa umiestnilo na piatom miesto a predbehlo v tejto komodite silných recyklačných lídrov, vrátane Nemecka. Za spomienku ešte stojí Island, kde takmer neexistuje triedený zber skla, čo je oproti iným zložkám v prípade Islandu veľmi prekvapivé.

Plasty

Plasty priniesli v hodnotení triedeného zberu najväčšie prekvapenia. Všeobecne možno triedený zber plastov považovať za veľmi slabý a prepadli sa v ňom mnohé veľké recyklačné krajiny. Asi najviac v tomto smere vyniká Nemecko, ktoré triedi len 2 kg plastov na obyvateľa. Nízku úroveň triedeného zberu plastov vykázala aj Veľká Británia, Holandsko, Fínsko a Francúzsko. Slovensko v roku 2016 vytriedilo 7 kg plastov na obyvateľa, čím prekonalo priemer EÚ o 1 kg. Prekvapivým víťazom v triedenom zbere plastov je Lotyšsko s 24 kg vytriedených plastov na obyvateľa. Druhé je Taliansko, tretia priečka patrí Rakúsku. Výbornú úroveň triedeného zberu v plastoch dosiahlo Česko – 11 kg na obyvateľa. Aj mnohé krajiny, kde je zavedené zálohovanie nápojových obalov, nepriniesli v triedenom zbere plastov oslnivé výsledky. Otázne je, či sú štatistické údaje zálohovaných údajov započítavané do triedeného zberu odpadu z domácnosti. Najlepšie z týchto krajín obstál Island s 10 kg vytriedených plastov na obyvateľa. Zo severských krajín dopadlo najlepšie Švédsko (9kg/obyvateľ). Nórsko vytriedilo 8 kg plastov na obyvateľa a Dánsko je na podobnej úrovni ako Slovensko (7 kg/obyvateľ). Fínsko je zo škandinávskych krajín na poslednom mieste (5 kg/obyvateľa).

Kovy

V triedenom zbere kovov s veľkým náskokom vedie Island. V roku 2016 Island vytriedil neuveriteľných takmer 173 kg na obyvateľa. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili dve pobaltské krajiny, Estónsko a Litva. Estónsko triedi ročne 81 kg kovov na obyvateľa, Litva 69 kg. Obe krajiny vykazujú vyššiu úroveň triedeného zberu ako Slovensko, Litva sa dokonca nachádza v najlepšej desiatke recyklujúcich krajín. Z údajov je zrejmé, že veľkou mierou sa na ich recyklačnom úspechu podieľajú práve kovy. Slovensko sa medzi krajinami EÚ umiestnilo v triedenom zbere kovov na piatom mieste, s 20 kg vytriedených kovov na obyvateľa. Štatistické údaje o triedenom zbere kovov len dokazujú, že legislatívna úprava evidenčných a ohlasovacích povinností, ktorú priniesol nový zákon o odpadoch mala pri kovoch veľký význam a priniesla zásadné zvýšenie kvality zberaných údajov, ktoré je možné konečne porovnať s inými európskymi krajinami. Výkup kovov, ktorý má na Slovensku dlhodobý historický vývoj, nemožno ignorovať len preto, že niečo skutočne „funguje“: Presne takto sa dostalo Slovensko na koniec rebríčka recyklujúcich krajín, t.j. to negatívne priznajme, to pozitívne ignorujme.

Biologicky rozložiteľný odpad

Fakt, že biologicky rozložiteľný odpad je najväčšou zložkou komunálneho odpadu, resp. odpadu z domácnosti, už vedia aj tí menej skúsení environmentalisti. Práve preto venujú staršie členské štáty tomuto prúdu odpadu najväčšiu pozornosť. A vidno to aj na číslach. Až šesť členských štátov vytriedi na obyvateľa viac ako 100 kg biologicky rozložiteľného odpadu. Lídrom je Dánsko (154 kg/obyvateľ), nasleduje Rakúsko (145 kg/obyvateľ), Holandsko (130 kg/obyvateľ) a Nemecko (129 kg/obyvateľ). Jeden členský štát mimo EÚ – Nórsko rovnako prekračuje úroveň 100 kg vytriedeného bioodpadu na obyvateľa (126 kg/obyvateľ). Priemer Európskej únie je 75 kg na obyvateľa. Slovensko sa medzi krajinami EÚ umiestnilo na 13 priečke v triedenom zbere bioodpadu (31 kg/obyvateľ). Naši českí susedia sú hneď nad nami na 12 priečke (52 kg/obyvateľa). Poľsko dosiahlo úroveň 19 kg vytriedeného bioodpadu na obyvateľa. Katastrofálne dopadlo Maďarsko, kde akoby triedený zber bioodpadu ani neexistoval (1 kg/obyvateľ). S nulou tradične uzatvára rebríček Grécko. Opätovne sa teda preukázalo, že v oblasti triedeného zber biologicky rozložiteľného odpadu má Slovensko čo doháňať, faktom však je, že až 9 členských štátov má nižšiu úroveň triedeného zberu bioodpadu. Napriek tomu sú tieto krajiny v úrovni recyklácie pred Slovenskom a niektoré aj veľmi výrazným rozdielom.

Zhrnutie a záver

Údaje o triedenom zbere v Európe potvrdili oprávnené postavenie väčšiny recyklačných lídrov. Niektoré krajiny, vrátane starších členských štátov EÚ, sklamali a nepotvrdili svoje postavanie v rámci rebríčka recyklujúcich krajín. Štatistiky preukázali zásadný rozdiel medzi triedeným zberom odpadov z domácnosti a ich recykláciou, čo je vzhľadom na význam triedeného zberu veľmi podstatný moment. Ak platí predpoklad, z ktoré vychádza väčšina koncepčných dokumentov odpadového hospodárstva a aj rámcová smernica o odpade, že len triedený zber odpadu priamo pri zdroji (t.j. napr. v domácnosti) je dôležitý pre vysokú úroveň recyklácie odpadu, sú prezentované čísla varovaním. Varovaním predovšetkým pre Európsku komisiu, ktorá by mala konečne detailne preskúmať a prepracovať metodiku výkazníctva v oblasti komunálnych odpadov, vrátane metodiky zisťovania úrovne recyklácie.

Ak sa chceme baviť o triedenom zbere, používajme údaje o triedenom zbere. Ak sa chceme baviť o recyklácií, používajme údaje o recyklácií. Pri hodnotení stavu odpadového hospodárstva musíme rozlišovať pojmy a nepoužívať všeobecné prázdne frázy, ktoré z nás v tejto oblasti robia krajinu tretieho sveta. Určite neplatí opakovaná dogma, že Slováci nevedia triediť odpad. Odpad triedime lepšie ako mnohé iné krajiny, ktoré iba "kúzlia" s číslami recyklácie. Samozrejme, stále máme rezervy a máme čo zlepšovať, a to nielen v triedenom zbere odpadu, ale aj v environmentálnej politike ako takej. Nemusíme si hneď nasadovať ružové okuliare, ale stav odpadového hospodárstva hodnoťme objektívne, bez zbytočného skresľovania a bagatelizovania.   

Autor: Maroš Záhorský